Čo myslíte, existujú medzi nami aj takí kešeri, ktorí nevedia, čo je SWG? Hoci tomu veľmi neverím, patrí sa, aby sme toto pekné drevené koliesko v krátkosti predstavili. Ak vás to nezaujíma, môžete úvod preskočiť a pokračovať nižšie. Dozviete sa, čo o našich kolieskach ešte neviete, napríklad kto ich navrhoval. Alebo si môžete rovno pozrieť celý album SWG Publishu, dokopy sme vydali sériu pätnástich koliesok. Každé prišlo na svet spoločne s jedným číslom nášho časopisu o geocachingu a nesie motív titulného cestopisného článku.
Čo je SWG?
SWG je skratka oficiálneho názvu Slovak Wood Geocoin. Prvotný nápad dať si vyrobiť osobný SWAG vo forme drevenej mince vyšiel z hláv českých borcov Poníka a JPAgea už koncom roku 2005. Vymysleli ju ako náhradu za v tej dobe výrobne takmer nedostupné kovové geocoiny. Pôvodná česká verzia má skratku CWG (Czech Wood Geocoin) a od toho sú odvodené aj ostatné štátne názvy.
Fenomén
Odvtedy sa fenomén drevených koliesok šíri ako lavína. Najprv zasiahol všetky okolité štáty a odvtedy stále postupuje. Už o ňom vedia dokonca aj v Geocaching HQ. Celkom dobrú predstavu o tom, koľko takých drevených koliesok len na Slovensku a v Česku je, si môžete spraviť pri nahliadnutí do katalógu xWG. Existuje k nemu aj androidová apka.
Načo je také koliesko dobré?
Pôvodne išlo o to, vymyslieť nejaký predmet, aby autori mohli vkladať do kešiek niečo hodnotné a osobité. V začiatkoch geocachingu takéto predmety fungovali ako osobná značka kešera (SWAG). Na Slovensku to boli napríklad ručne maľované spony do vlasov. Ak ste ju v keške našli, znamenalo to, že tam pred vami bola legendárna Arwen. Neskôr ich postupne vytlačili hračky a iné drobnosti, vlastne čokoľvek, čo máte o vrecku a dá sa to ľahko získať.
Zberateľský predmet
Hoci je primárny cieľom SWG-čiek vkladanie do krabičiek, čoraz viac ich kešeri získavajú výmenou. Niektorí majú rozsiahle zbierky a zbierajú ich už aj nekešeri. Na jednom z veľkých, každoročne sa konajúcich eventov „Exchange Event Bratislava“ sa mi stalo, že som stretla bývalého kolegu. Zdravím ho: „Ahoj Rasťo, to som nevedela, že aj ty si geocacher.“ A on na to: „Čo je geocacher? Ja len zbieram tieto drevené kolieska.“
Námety
Témou časopisových koliesok bola vždy krajina z ústrednej rubriky Na ceste. Whisky96 sa snažil pre každú nájsť ten najlepší symbol a slogan. Ak sme v článku spomínali viac krajín, vybral najcharakteristickejšiu, a tak hneď prvý článok o Severozápade USA dostal koliesko s názvom Oregon a obrázkom bobra. Celý motív dopĺňa vlajka alebo znak štátu. Posledné, pätnáste drievko s titulom Južný Kaukaz zobrazuje dvoch vyjúcich vlkov. Keďže cestopis rozpráva o troch krajinách, namiesto vlajky sme pod slogan zložený z troch národných citátov vybrali fotogenický Elbrus, najvyšší vrch Európy a Kaukazu. Ja osobne považujem toto posledné koliesko za najkrajšie, možno aj preto, že som sa mohla aspoň nápadom podieľať na jeho výrobe.
O autoroch návrhov
Vytvoriť správny návrh pre výpal na drevené koliesko nie je práve jednoduché. Presvedčí sa o tom každý, kto sa pokúsi vyrobiť si námet na vlastné SWG. Návrhy pre naše drievka od začiatku kreslil whisky96. Prišiel s jednoduchým a pritom jedinečným dizajnom a postupne nám predkladal jednotlivé vektorové grafiky. Ako všetci, aj on bojoval s časom aj správnou prípravou obrázkov. Neskôr, pri príprave jedenásteho čísla s hlavným článkom o Nórsku prevzal štafetu výroby grafických návrhov jamonir. Nezľakol sa úvodných problémov, rýchlo sa prispôsobil navrhnutému vzhľadu a stal sa naším dvorným dodávateľom obľúbeným pre svoju precíznosť a priateľskú komunikáciu.
Kto je whisky96?
Whisky96 je veľmi zaneprázdnený chalan žijúci v Bratislave. Veľa času trávi v práci a zvyšok venuje svojej rodine, takže v súčasnosti mu ho už na geocaching veľa nezostáva. Boli však doby, keď sa celým svojím umom a zápalom vrhal do prác pre kešerskú komunitu. Okrem návrhov SWG sa venoval aj tvorbe rôznych grafických prvkov pre časopis a podieľal sa na dobrovoľníckych prácach pre prvý slovenský megaevent. Jeho métou je očividne dokonalosť, pretože nielen jeho grafická tvorba, ale predovšetkým jeho kešky sú nezabudnuteľné. Práve on je autorom takých legiend, ako je „Stratený symbol“ (GC2K2YD) alebo famózny „Close encounter“ (GC3FA19), na ktorom spolupracoval s misoba.
Kto je jamonir? Povie vám to sám:
Volám sa Jaromír Knižka a pochádzam z malej obce Vernár v Slovenskom Raji. Určite ju poznáte z dopravných správ: „Horský prechod Vernár opäť neprejazdný,“ prípadne zo správ o počasí: „Najnižšia teplota je znovu na Vernári.“ Formovalo ma prostredie divokých kopcov a vypestovalo vo mne cit pre prírodu, kde rád trávim voľné chvíle. Geocaching je jedna z viacerých motivácií, prečo sa do prírody stále vraciam. Vedel som o ňom z internetu už dávno, páčila sa mi tá myšlienka, len som potreboval počiatočný impulz. Ten prišiel v roku 2010 v podobe bratranca (Mita & Chorche), ktorý sa s geocachingom zoznámil počas štúdia vo Zvolene. S ním som našiel svoju prvú kešku a potom to už šlo. Prvý mobil s GPS, prvé aplikácie, prvé úspechy aj neúspechy… a drží ma to dodnes.
Od fotenia k Photoshopu
Ešte pred geocachingom sa mi veľkou motiváciou pre výlety do prírody stalo fotografovanie. S digitálnou fotografiou ide ruka v ruke Photoshop, ktorý som sa časom naučil celkom slušne ovládať. To mi v rámci nadnárodnej firmy, kde pracujem, pomohlo dostať sa na súčasnú pozíciu. Pripravujem grafiku pre potlač ovládacích panelov našich výrobkov a niektoré podklady pre tlačené dokumenty. Odtiaľ pochádza aj môj nick, raz mi jedna Talianka odpísala na mail s oslovením: „Dear Jamonir“. Tak sa mi to zapáčilo, že odvtedy túto skomoleninu používam na rôznych internetových stránkach.
Takto sme ho lapili
Zhruba pred rokom som sa nahlásil na jeden keškársky event v neďalekých Tatrách. Mali sme sa baviť na tému „Čo môžem spraviť pre slovenský geocaching“. Keď vyšlo najavo, že pracujem s grafickými aplikáciami, hneď ma oslovili, či nechcem robiť návrhy pre publishové SWG. Takáto výzva sa neodmieta!
Bol to boj
Spočiatku to bol síce trochu boj, lebo pálenie do drievka má svoje špecifiká. Motívy, ktoré mi pomáhajú vybrať moji spolupracovníci, nie sú vždy vhodné na takéto účely. Problematické sú hlavne drobné detaily. Na takú malú plochu sa danou technológiou jednoducho nedajú prekresliť. Pamätám si, že mi Recoil môj prvý návrh opakovane vracal, aby som ešte niečo prerobil. Otočilo sa to medzi nami hádam aj päťkrát. No s každým ďalším SWG Publishu naberám skúsenosti a istotu. Návrh sa snažím urobiť čo najlepšie, je pre mňa dôležité, aby sa kolieska páčili tým, komu sú určené – čitateľom časopisu.
Paliči
Viac ako polovicu SWG Publishu sme vytvorili v spolupráci s Recoilom. Neskôr, v čase, keď rekonštruoval dom a dielňu, sme oslovili LesMarca a s ním sme to dotiahli až do víťazného konca. Každý, kto si dával vyrobiť svoje vlastné koliesko, sa s týmito menami už určite stretol.
Album SWG Publishu
Album SWG Publishu sme pre vás pripravili jednak preto, lebo sa z nich stále ohromne tešíme, ale aj preto, aby ste si mohli prezrieť celú sériu na jednom mieste. A aby to nebolo len také suché (a rovnaké ako v katalógu), ako podklad pre jednotlivé kolieska sme použili originálne fotky z titulných stránok v papierových časopisoch. Pod každou fotkou nájdete link na príslušný cestopis.
Také chcem! Ako sa k SWG Publishu dostanem?
Ku každému vydanému číslu Publishu bolo vypálených okolo 150 kusov SWG. Zásoby sa neuveriteľným spôsobom stenčujú, ale naše kolieska ešte stále môžete získať, ak si kúpite niektoré z pätnástich vydaných čísiel časopisu. Okrem jedinečného SWG získate originálny slovenský časopis so zaujímavými článkami o geocachingu. A ak si chcete prezrieť drevká a vybrať si to najkrajšie osobne, zastavte sa v Shop&Cafe Keška na Hraničnej ulici v Bratislave. Budeme sa na vás tešiť. 🙂
Text: schevka, jamonir
Fotky: whisky96, jamonir, SWG: LesMarco, Recoil
Podkladové fotky: autori článkov uvedení pod fotografiami
