Chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a pohyb v nich
Všetci sa zhodujeme na tom, že prírodu treba chrániť. Vieme ale, ako na to? V prvej časti rubriky Príroda a geocaching Vám priblížime chránené územia Slovenska. Cieľom tohto článku je jednoducho a zrozumiteľne popísať problematiku chránených území, jaskýň a prírodných vodopádov podľa zákona o ochrane prírody. Článok však zďaleka obchádza polemiku o tom, či je súčasný stav správny, nedal by sa zmeniť a podobne.
Chránené územia (CHÚ)
Podstata existencie chránených území spočíva v tom, aby cenné ekosystémy, prípadne ráz krajiny, zostali zachované a negatívne vplyvy človeka v nich boli obmedzené alebo minimalizované. Tento cieľ sa dá dosiahnuť najmä tak, že na území, ktoré si zaslúži ochranu, bude platiť iný režim ako tam, kde z hľadiska ochrany prírody nič cenné nenájdeme. Chránené územia na Slovensku zaberajú približne 1/4 plochy celej SR. Základný právny predpis, ktorý sa ochrane prírody venuje, je zákon č. 543/2002 Z.z. Tento zákon sa často mení a dopĺňa, preto ak s ním budete pracovať, uistite sa, že máte jeho najnovšiu verziu. Zákon je publikovaný na stránke www.zakonypreludi.sk.
SÚSTAVU CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ SR MÔŽEME ROZDELIŤ: Národná sústava Európska sústava – tzv. územia NATURA 2000 Národnú sústavu chránených území tvoria: Veľkoplošné chránené územia Národný park (NP) Chránená krajinná oblasť (CHKO) Maloplošné chránené územia Chránený areál (CHA) Prírodná rezervácia (PR) Národná prírodná rezervácia (NPR) Prírodná pamiatka (PP) Národná prírodná pamiatka (NPP) Chránený krajinný prvok (CHKP) Obecné chránené územie * Európsku sústavu chránených území tvoria: Územia európskeho významu (ÚEV) Chránené vtáčie územia (CHVÚ)
Vyhlasovací predpis
Ďalším dôležitým pojmom je „vyhlasovací predpis“, ktorým sa oficiálne vyhlasuje konkrétne územie, jaskyňa alebo prírodný vodopád za chránený. Vyhlasovacie predpisy niektorých chránených území, napr. z roku 1961, sa v elektronickej podobe na internete nehľadajú vôbec ľahko. Každý predpis je však k dispozícii na príslušnom okresnom úrade, ŠOP SR alebo v obci, niektoré môžete nájsť aj na webe štátneho zoznamu osobitne chránených časti prírody a krajiny.
Stupne ochrany
Spôsob, akým je zabezpečená ochrana cenných častí prírody v SR, funguje na tzv. stupňoch ochrany. V SR je stanovených 5 stupňov ochrany. Najmenej prísny je I. stupeň, najprísnejší V. stupeň ochrany. Rozsah obmedzení sa teda so zvyšujúcim sa stupňom ochrany zväčšuje. Pre každý stupeň zákon č. 543/2002 Z.z. určuje, čo je v tom-ktorom stupni povolené len so súhlasom orgánu ochrany prírody, alebo zakázané. Činnosti, neuvedené v zákone pri niektorom stupni, sú teda povolené. Aby to nebolo také jednoduché, máme aj chránené vtáčie územia (CHVÚ), pri ktorých stupeň ochrany neexistuje. O tých sa dozviete v ďalšom texte.
Chránené územia sa môžu prekrývať
Dôležité je spomenúť, že viaceré chránené územia sa môžu navzájom prekrývať. V prípade, že sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, platí najvyšší z nich. Stačí si predstaviť Tatranský národný park, kde všade platí III. stupeň ochrany. Jeho súčasťou sú však aj najprísnejšie chránené prírodné rezervácie s V. stupňom ochrany. Tam, kde je prírodná rezervácia, teda platí vyšší stupeň, t.j. V. stupeň ochrany.
Nižšie stupne ochrany
Prvý stupeň platí na celom území SR tam, kde nie je žiadne iné CHÚ, napr. na chodníku pred Vaším domom. Zákon 543/2002 o ňom píše, že sa v ňom uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody, teda napríklad povinnosť chrániť a nepoškodzovať prírodu, neusmrcovať živočíchy, atď. Druhý stupeň ochrany je možné vyhlásiť v Chránenej krajinnej oblasti (napr. CHKO Malé Karpaty) alebo Chránenom areáli (napr. CHA Beležír). Súčasťou CHKO veľmi často bývajú aj menšie prírodné rezervácie, alebo iné, prísnejšie chránené územia, kde platí vyšší stupeň ochrany.
Peší pohyb v chránených územiach a jeho obmedzenia
Peší pohyb nie je obmedzený na tých miestach CHÚ, kde platí II. stupeň ochrany. Znamená to, že v týchto miestach sa môžete pešo voľne pohybovať aj mimo turistických trás, lesných ciest a pod. Obmedzenia pešieho pohybu v chránených územiach zavádza zákon až v III., IV. a V. stupni ochrany. Zákon v § 14 uvádza, že na území, kde platí III. stupeň ochrany, je zakázané pohybovať sa „mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce“. Tento zákaz následne platí aj pre IV. a V. stupeň ochrany. Nejedná sa o akýkoľvek turistický alebo náučný chodník, tento musí byť riadne vyznačený. Na vyznačenie takéhoto chodníka však potrebujete súhlas orgánu ochrany prírody. Chodník si nemôžete vyznačiť sami.
Tretí stupeň ochrany a národné parky
Tretí stupeň ochrany platí v každom národnom parku a môže byť aj súčasťou Chráneného areálu. Prakticky teda na celom území každého národného parku sa pešo môžete pohybovať jedine po náučných chodníkoch a vyznačených turistických trasách. Zákon však v prípade národných parkov umožňuje, aby každý NP vydal svoj Návštevný poriadok. Tento dokument veľmi presne špecifikuje, aké aktivity, v akom čase a na akom mieste sú povolené. Tieto aktivity môžu byť stanovené aj nad rámec toho, čo dovoľuje zákon. Napríklad okrem pešieho pohybu sú v návštevných poriadkoch vymedzené miesta pre rôzne športy (paragliding, skialpinizmus, horolezectvo, cyklistika a pod.). Návštevné poriadky NP je možné nájsť na stránkach príslušných správ národných parkov.
Najvyššie stupne ochrany
Štvrtý a piaty stupeň ochrany platí v najprísnejšie chránených územiach. Spravidla sú to relatívne malé územia, avšak jedná sa o tie najcennejšie, ľudskou činnosťou málo poznačené ekosystémy. Zvyčajne sú to prírodné rezervácie (PR) alebo chránené areály (CHA). V súvislosti s peším pohybom v územiach v týmito stupňami ochrany platí, rovnako ako v III. stupni ochrany, zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce. Ak sú územia so IV. alebo V. stupňom ochrany súčasťou národného parku, odporúčam preštudovať si jeho návštevný poriadok.
Jaskyne sú prírodnými pamiatkami
Zákon o ochrane prírody a krajiny definuje jaskyňu ako „človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka“. Prakticky je teda za jaskyňu možné považovať skoro každú „dieru v zemi“, hlbšiu ako dva metre. Každá takáto jaskyňa je podľa zákona prírodnou pamiatkou (PP), kde platí IV. alebo V. stupeň ochrany.
Prístupné a nesprístupnené jaskyne
Zákon rozlišuje sprístupnené jaskyne, verejnosti voľne prístupné jaskyne a nesprístupnené jaskyne. Sprístupnené jaskyne sú jaskyne, kde zaplatíte vstupné a sprievodca Vás po jaskyni povodí, napr. Demänovská jaskyňa Slobody. Štát má v správe 12 takýchto jaskýň. Okrem jaskýň pod správou štátu existujú na Slovensku aj jaskyne v správe iných, zväčša súkromných subjektov. Takou je napríklad aj Jaskyňa Mŕtvych netopierov v Nízkych Tatrách. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených 30 verejnosti voľne prístupných jaskýň. Sú to jaskyne, kde musí byť zaistený bezpečný pohyb osôb a nehrozí tam poškodenie výzdoby. Takúto jaskyňu môžete kedykoľvek navštíviť aj sami. Viac informácií nájdete na webe správy slovenských jaskýň. Nesprístupnené jaskyne sú tie, ktoré nespadajú ani do jednej z vyššie uvedených kategórií. Na Slovensku je ich evidovaných okolo 4000, neobjavených jaskýň však môže byť ešte viac.
Vstup do jaskyne, ale aj propagovanie vstupu do nesprístupnenej jaskyne, sú zakázané
Vstup do jaskýň je zakázaný okrem dôvodov ochrany prírody (poškodzovanie výzdoby, ochrana zimujúcich netopierov) aj z hľadiska bezpečnosti. Väčšina nesprístupnených jaskýň je ťažko dostupných, často len so špeciálnym vybavením a lanami. Záchrana zraneného alebo vyčerpaného človeka z jaskyne je náročná akcia, na ktorej sa podieľa niekoľko desiatok záchranárov a nezriedka trvá niekoľko dní, až týždňov. Náklady na takúto akciu, zosobnené zranenému, sa pohybujú v stovkách tisícov eur.
Ak sa o jaskyne zaujímate, staňte sa členom niektorého z desiatok speleoklubov v SR. Ich členovia sa venujú výskumu a mapovaniu nesprístupnených jaskýň. Tieto subjekty majú na činnosti v jaskyniach udelenú výnimku. Viac informácií môžete získať na stránke Slovenskej Speleologickej spoločnosti.
Poškodzovanie skalného útvaru prírodného vodopádu patrí medzi zakázané činnosti
Z hľadiska zákona o ochrane prírody je na tom prírodný vodopád rovnako ako jaskyňa. Prírodným vodopádom je každý vodopád, spĺňajúci zákonnú definíciu „prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre, alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a len v prípade, že voda v koryte vodného toku pretrváva celý rok“. Každý takýto prírodný vodopád je prírodnou pamiatkou a je chránený.
Vstup na prírodný vodopád, respektíve do jeho okolia, nie je zákonom zakázaný. Je však potrebné pripomenúť, že väčšina prírodných vodopádov je súčasťou iných chránených území, kde môže byť vstup obmedzený.
Ochranné pásma chránených území
Chránené územia majú svoje ochranné pásma. Zabezpečujú chránenému územiu ochranu pred vonkajšími rušivými vplyvmi a tvoria tak niečo na spôsob nárazníkovej zóny. Zákon presne uvádza, že pri rezervácii je to 100 metrov smerom von od hranice a platí tam III. stupeň ochrany, pri prírodnej pamiatke 60 metrov smerom von od hranice a platí tam tiež III. stupeň ochrany. Ak je žiaduce, aby ochranné pásmo neexistovalo vôbec, je to výslovne uvedené vo vyhlasovacom predpise, napr. „ochranné pásmo neplatí“. Hranice ochranného pásma pri národných parkoch, kde platí II. stupeň ochrany, je možné ľahko vyhľadať v ich návštevných poriadkoch.
Európska sústava chránených území NATURA 2000
Hlavným cieľom vytvorenia Európskej sústavy chránených území je zachovanie prírodného dedičstva, významného nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre Európsku Úniu ako celok. V rámci siete NATURA 2000 poznáme v SR dva typy chránených území.
Problematika chránených Území európskeho významu (ÚEV) je značne zložitá. Ak skutočne potrebujete zistiť stupeň ochrany ÚEV, je na mieste sa napríklad e-mailom opýtať príslušnej správy ŠOP SR. Nič však nepokazíte, ak sa budete riadiť odporúčaním pohybovať sa pešo v takomto území len po vyznačených turistických alebo
náučných chodníkoch. Vtedy máte naozaj istotu, že zákon neporušíte.
Chránené vtáčie územia (CHVÚ) sú vyhlásené najmä pre ochranu vtákov, ktoré v nich žijú. V súčasnosti je ich na Slovensku vyhlásených 41. CHVÚ sú špecifické tým, že v nich vôbec neplatia stupne ochrany. V praxi má každé jedno CHVÚ „svoje“ zakázané činnosti, určené do veľkej miery najmä poľnohospodárom, poľovníkom, lesníkom, rybárom a pod. Len v menšej miere sa týkajú „obyčajných ľudí“ a ich pohybu. Zakázané činnosti ku každému vyhlásenému CHVÚ sa dajú ľahko vyhľadať na stránke ŠOP SR v časti „Lokality NATURA 2000“.
Ako spoznám v teréne, že som v chránenom území, a ako určím jeho hranice?
Najdôležitejšími značkami, v teréne ľahko spoznateľnými, sú – okrem tabule so štátnym znakom a pomenovaním chráneného územia – čiary na stromoch. Na stromy radi „kreslia“ najmä lesníci, takže nie každá značka na strome je tá „naša“. „Naša“ značka je 5 cm široký pruh po obvode celého stromu, cca vo výške očí (130 cm nad zemou) alebo 10 cm pod vrcholom stĺpika. Druhý 5 cm široký pruh je oddelený 5 cm medzerou a vyskytuje sa iba na vonkajšej časti obvodu chráneného územia. Chránené územia sa označujú červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou.
Chránené územie by malo byť v teréne označené vyššie uvedeným spôsobom, aj napriek tomu sa však môžete stretnúť s tým, že takéto označenie chýba alebo je nedostatočné. Existujú aj také lokality, kde je nová tabuľa umiestňovaná niekoľkokrát do roka. Ak teda v teréne nenarazíte na žiadne označenie, nie je to záruka, že nie ste v chránenom území. Preto odporúčame vopred si preveriť situáciu na mape alebo na mapovom portáli.
Organizovanie eventov
V územiach s II. stupňom ochrany je na „organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných športových podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených“ potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.
V III. až V. stupni ochrany je takáto činnosť zakázaná, je teda potrebná výnimka. Takýto „súhlas“ alebo „výnimka“ je oficiálne povolenie od úradu, vydané na základe písomnej žiadosti. Na povolenie je potrebných pár „formalít“, odôvodnenie, vyjadrenie ŠOP SR.
Dôležité je spomenúť, že takéto podujatie nie je vôbec ohraničené počtom účastníkov, ale len a jedine tým, či je, alebo nie je prístupné pre verejnosť. Ak by teda pozvánky na turistiku po turistickom chodníku, vedúcom cez chránené územie boli verejné a nemáte na takúto činnosť súhlas, resp. výnimku, porušujete zákon. V tomto smere môže byť výhodné byť neanonymným členom občianskeho združenia a „event“ organizovať tým pádom neverejne, len pre členov.
INFORMAČNÉ PORTÁLY Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny uzemia.enviroportal.sk • informácie o stupňoch ochrany • informácie o typoch chránených území (CHÚ) • informácie o počtoch a plochách, ktoré v SR zaberajú • zaujímavosti o CHÚ v SR • zoznam všetkých CHÚ s mapkou, stupňom ochrany Mapový portál chránených území SR envirozataze.enviroportal.sk Štátna ochrana prírody SR www.sopsr.sk • informácie a odkazy na stránky jednotlivých NP a CHKO • informácie o Európskej sústave chránených území NATURA 2000 • odkazy a mapy • informácie o jaskyniach a prírodných vodopádoch • informácie o chránených stromoch • odkaz na zoznam a umiestnenie chránených stromov • kontakty na jednotlivé správy chránených území Slovenská správa jaskýň www.ssj.sk Slovenská speleologická spoločnosť www.sss.sk
Autor textu: Roman Antoška
Autori fotografií: www.sazp.sk, Rikitan, schevka
Článok bol publikovaný v tlačenom čísle 1/2015.
