Keď bol u nás na návšteve kamarát a skúsený cestovateľ Vilko, spýtal sa, kam máme v pláne ísť na letnú dovolenku. Pozná nás natoľko dobre, že vie, že ležať týždeň pri mori a nič nerobiť určite nedokážeme. Odpovedali sme, že zvažujeme Nórsko. Pousmial sa a zahlásil: „Do Nórska môžete ísť, keď budete na dôchodku. Teraz skúste niečo dobrodružnejšie.“ Moja priateľka sa toho chytila a vyhlásila, že Gruzínsko vyzerá ako pekná krajina. Tak som to doplnil: „OK, ale potom už dajme celú oblasť Južného Kaukazu, teda aj Azerbajdžan a Arménsko.“
Sprievodca krajinami Južného Kaukazu
A tak sme sa vrhli do príprav. Najprv sme zháňali informácie o zaujímavých miestach, spôsoboch dopravy a podobne, čo znamenalo hodiny surfovania po internete. Veľmi nám pri tom pomohla stránka „TripAdvisor“. Nakoniec som to ale aj tak nevydržal a našiel som si na nete knižného sprievodcu, spoločné vydanie práve pre tieto tri krajiny.
Orientálny Azerbajdžan
Konečne sme sa ocitli v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu. Počas prehliadky historickej časti sme ako prvý navštívili impozantný komplex Paláca širvánšáhov z 15. storočia. Odtiaľ sme uličkami so stánkami a reštauráciami prešli k Panenskej veži (Qız qalası, GC5Q47Y). V Baku práve vládlo pekelné teplo, preto bola po obhliadke veže našou najväčšou starosťou kúpa vody. Osviežení sme sa po bakumskej promenáde vybrali prezrieť si Národné námestie zástav (GC5Q485).
Hornaté Gruzínsko
Auto na transfer z letiska malo volant na pravej strane, čo nám spôsobilo menší šok. Pozreli sme sa na vedľajšie auto, malo ho tak isto, a to vedľa neho tiež. No v sprievodcovi o tom nič nepísali! Vydýchli sme si až pri ubezpečení šoféra, že autá sú dovezené z Ázie. A naozaj, ostatné autá už mali volant na správnej strane. V Gruzínsku aj Arménsku sme videli veľa áut s pravostranným riadením. Ubytko bolo OK, aj keď izba mohla byť väčšia. Dôležitejšia ale bola pohostinnosť majiteľa. Ponúkal nás čajom, kávou aj bielym domácim vínom, bolo mňam.
Starobylé Arménsko
Čaká nás posledná krajina, Arménsko. Prechod cez hranice je rýchlejší ako som sa odvážil dúfať. Kačka ako spolujazdec musí vystúpiť a prejsť cez terminál a kontrolu pešo. Ja sa pomaly posúvam v rade. Colníka najviac zaujíma, ako sa arménske auto dostalo do Gruzínska, keď nemám v pase arménsku pečiatku. Vravím mu, že som v Arménsku nikdy nebol. Pozerá sa na mňa podozrievavo, tak pre istotu vyťahujem zmluvu o požičaní auta v angličtine aj arménčine. Našťastie ho to upokojí.
Celý článok si môžete prečítať v čísle 6/2017.
Autor textu a fotografií: yoki666
Zaujal vás cestopis z Južného Kaukazu? Prečítajte si aj ďalšie ukážky z rubriky Na ceste a od Nového roku sa môžete tešiť na celé články. Alebo sa prejdite, aspoň virtuálne, po starobylých arménskych kláštoroch.
Autori videa: EVS Armenia Volunteers
