Taliansko nás svojou krásou oslovilo už pred rokom na prvom tripe. Zapáčilo sa nám natoľko, že sme sa rozhodli prejazdiť ho celé v priebehu štrnástich dní počas letných prázdnin. Trištvrte roka sme plánovali, pripravovali a tešili sa. Keď nastal čas, v osvedčenej trojici sme sa vydali na na 5500 kilometrov dlhú, zážitkami nabitú cestu po pestrej Itálii.
Všetky navštívené talianske kešky si môžete pozrieť na geokešerskej mape
a v bookmarku https://coord.info/BM3PCYN. Tu je zoznam tých najkrajších:
| GC1WQYT | Magna Graecia Paestum |
| GC5KPA4 | La Gravina di Matera e i Sassi |
| GCP763 | Altopiano del Gran Sasso |
| GCNYFE | Rocca Calascio |
| GC14KBT | Frasassi Gorge and its wonders |
| GC14VJ0 | Punta Rosa (Rötelspitz) |
GPX súbory na stiahnutie: Taliansko_Gilrond, Taliansko_Gilrond-wpts
Celý článok nájdete v čísle 3/2017.
Autor článku a fotografií: Gilrond
Ďalšími Gilrondovými fotkami z tejto cesty sa môžete pokochať na Flickri.
Ako bonus za návštevu stránky si môžete prečítať o zážitkoch, ktoré sa do určeného rozsahu v časopise nezmestili a pozrieť si ďalšie Gilrondove fotky.
Lago di Garda
Na záver dňa nás čakala cesta popri jazere a hľadanie fleku na spanie. Cesta po západnom brehu bola dosť úzka a asi spolovice viedla tunelmi. Približne po tretine cesty sme odbočili do dedinky Pieve a neskutočne úzkou cestou v skalách sme sa štverali do kopca. Tento jednosmerný úsek je riadený semaformi a vedie cez skalnú roklinu. Pôsobí to akoby niekto postavil cestu v Suchej Belej a buchol tam jeden semafor. Po tejto chuťovečke sme sa odfotili aj s autom na ceste nad jazerom a popri jazere sme zišli spať na hlavnú. To nám už pripadala krásna, ba až zbytočne široká. So súmrakom sme ešte rýchlo navštívili Sirmione, mestečko na úzkom polostrove na juhu jazera. Flek na spanie sme našťastie našli ihneď, stačilo rozložiť stan.
Na ceste v Neapoli
Ráno nás prebudil hluk tatrovky a štrnganie kľúčmi, to išli chlapíci polievať stromčeky na terasách kameňolomu. Jeden z nich na nás niečo rozhorčene kričal a rozhadzoval pri tom rukami. Krumpi sa rozospato postavil a zamával mu so slovami: „Buongiorno!“ Na to chlapík nemal odpoveď, pokrčil plecami a šiel polievať. Hneď potom sme zamierili smerom na Vezuv, no najprv sme museli prejsť cez úzke a strmé neapolské uličky. Tie precvičia každého, hlavne keď si všimnete, že v niektorých kráteroch v ceste je vidno až potrubie. To je poznávací znak hlbokého výtlku.
Amalfi
Kým si Krumpi a Broko užívali výhľady, ja som za volantom skoro prišiel o nervy. Kombinácia Talianov a turistov z Nemecka a Beneluxu na preplnených uzučkých cestách je priam vražedná. Top situácia bola, keď sme sa vyhýbali v zákrute autobusu. Na ceste mi zostal na manévrovanie priestor asi tak dvadsať centimetrov a do toho sa vopchal cyklista, ktorý tých dvadsať centi musel využiť. Zastavili sme sa v dedinke Amalfi, no nebolo voľné ani jedno miesto na zaparkovanie, tak sme sa striedali. Dvaja si pozerali mestečko a jeden zatiaľ stál na blikačkách a občas sa otočil na kruháči.
Passo dello Stelvio
Po odlove pár keší sme sa spustili smerom dole a ostávajúci čas sme využili zachádzkou do Švajčiarska. Pozreli sme si pekný kláštor v dedinke Müstair, *31* pokochali sme sa gýčovými lúkami, ktoré určite prešli úpravou vo fotošope až sme dorazili do Scuolu. Keďže parkovanie, ako všetko ostatné, je tu drahé a pri obchode sme videli, ako policajti dávajú pokutu slovenskej audine so značkou VT, tak sme radšej zmenili plány a zašli ku kempu v Sur-En. Príjemné teplo nás vytiahlo ku vode dravej rieky Inn, ktorá bola tým najlepším osviežením, aké sme si mohli priať. Po kúpaní sme si nabrali ľadovú vodu zo studničky a cez Rakúsko sme prešli späť do Talianska.
Ďalšie inšpirácie môžete získať v našej rubrike Na ceste.
