Tak ako už dvakrát v minulosti, aj tento rok dostal Sprievodca pozvánku na konferenciu do Kalifornie, konkrétne do mesta San Francisco. Mala sa konať koncom marca. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, takže tentokrát sa mu podarilo presvedčiť ma, aby som sa k nemu pridal. Stálo ho to síce trošku prehovárania, no nakoniec som prikývol. Keď už mal svojho navigátora istého, mohol začať plánovať výlet vo veľkom štýle.
Aké kešky budeme hľadať?
Hneď na začiatku bolo treba vyriešiť veľkú dilemu. Kešiek sa v Amerike nachádza neúrekom, no na ktoré z nich by sme sa mali zamerať? Sprievodca si dal ako hlavný cieľ navštíviť také kešky, aby sme splnili Jasmer Challenge. Podmienkou tejto výzvy je nájsť aspoň jednu kešku založenú v každom mesiaci od vzniku geocachingu. Pre nás boli dôležité roky 2000 až 2004, lebo takých kešiek je na Slovensku aj celkovo v Európe málo. Ďalej k tomu Sprievodca dohodil virtuálky, tých tu na okolí tiež v tom čase nebolo veľa, a jadro výletu sme mali hotové. Pridali sme ešte ďalšie kúsky, vysoko hodnotené, so zaujímavou tematikou alebo jednoducho nachádzajúce sa po ceste. Z trojdňovej konferencie sa nakoniec stal trojtýždňový záťah s viac ako tristo nálezmi.
V rytme slnečnej Kalifornie
Naša cesta sa dá rozdeliť na dve časti. V tomto článku vám porozprávam o zážitkoch z Kalifornie, o San Franciscu a jeho okolí, a tiež o národných parkoch v pohorí Sierra Nevada. O druhej časti pobytu, ktorá nás zaviedla ďalej na sever, do štátov Oregon a Washington, kolísky geocachingu, vám napíšem nabudúce.
San Francisco doubledecker tour
V San Franciscu sme mali naplánovanú vyhliadkovú jazdu dvojposchodovým autobusom bez strechy. Celá okružná trasa trvá asi dve hodiny a po ceste sú dve desiatky zastávok, kde môžu turisti vystúpiť a poobzerať si pamiatky. Potom zase nasadnú na ďalší autobus premávajúci po trase. My sme sa takto dostali napríklad k svetoznámemu mostu Golden Gate, klenúcemu sa ponad kanál spájajúci Tichý oceán so zátokou San Francisco Bay. Odporúčam zahrať si miestnu wherigovku (GC4WEVX), dozviete sa veľa zaujímavostí z histórie mosta.
V ríši morských levov
Navštívili sme Grace Cathedral, Union Square a slávny Chinatown. Ak sa sem niekedy dostanete, zájdite si pozrieť Dragon Gate na križovatke Bush Street a Grant Avenue. Učupená medzi vysokými domami na oboch stranách vyzerá ako brána do úplne iného, cudzieho sveta. Pri konečnej vyhliadkového autobusu, na severnom pobreží San Francisca, sa nachádzajú rybárske móla. Veľa z nich už vyradili z prevádzky a premenili na turistické atrakcie. Na móle 39 (GCMKWT) môžete natrafiť na slniace sa uškatce (Sea lion) a nákupnú uličku plnú gýčových suvenírov. „Pier 45“ naopak skrýva unikátne múzeum hracích automatov a mechanických hračiek (GCBD0A) a zakotvenú ponorku.
Na návšteve vo väzení
Jedným z našich cieľov počas pobytu vo Friscu bol aj ostrov Alcatraz. Do roku 1963 slúžil ako federálna väznica, dnes je na ňom zriadené múzeum. Na ostrov premávajú vyhliadkové lode, v cene lístka je aj vstupné do múzea spolu s geniálnym audio sprievodcom. Nahrávka vás prevedie celým areálom a opíše vám účel jednotlivých miestností. Dozviete sa v nej aj o najdôležitejších historických udalostiach tejto väznice, napríklad o väzenskej vzbure v roku 1946 alebo o jedinom úspešnom úteku v roku 1962. Možno by som mal skôr povedať pravdepodobne úspešnom – väzňom sa podarilo dostať na more, no ich ďalší osud je neznámy.
Alcatraz Redemption à la geocaching
Na ostrove sme si zahrali virtuálku „Escape From Alcatraz“ (GCF7A2), kde sme museli pripraviť svoj vlastný útek z tohto miesta. Úspech sme potvrdili tým, že sme odoslali ownerovi správne odpovede na pomerne veľký počet otázok, za čo sme získali certifikát o úspešnom úteku z väzenia. Keďže sme si kúpili lístok na dlhšiu verziu vyhliadkovej trasy, navštívili sme aj čarovný Angel Island. Počas histórie USA slúžil na všakovaké účely, od ubytovania pôvodných obyvateľov Ameriky a neskôr španielskych prisťahovalcov až po vojenskú základňu a imigračnú stanicu pre čínskych prisťahovalcov v polovici 20. storočia. Dnes je na ostrove kalifornský štátny park, po ktorom vás prevezie vyhliadkový autovláčik.
Cesta do Sacramenta
Aby sme dokázali splniť náš najdôležitejší cieľ a vyplniť kalendár podľa založených mesiacov, museli sme opustiť mesto a vydať sa na výlet do severnejších oblastí. Prvý deň nášho malého road tripu sme plánovali zakončiť v Sacramente. Zaujímavé je, že hoci ide o hlavné mesto slnečnej Kalifornie, Sacramento má slabých päťstotisíc obyvateľov, čo je v porovnaní s aglomeráciou San Francisco Bay Area (viac ako 7,5 milióna) naozaj máličko. Cestou tam sme zvolili severozápadnú trasu cez mestečká Petaluma, Santa Rosa, Sonoma a Napa.
Vidiek, víno a western
V Sonome sme natrafili na pomerne pekné centrálne námestie s historickými budovami vo westernovom štýle, no boli v dosť zanedbanom stave. Najzaujímavejšia z miest, cez ktoré sme prechádzali, bola Napa, centrum svetoznámeho vinohradníckeho regiónu Napa Valley. Určite by sa v nej oplatilo pobudnúť aj niekoľko dní, no nás hnal čas a tak sme tadiaľ doslova preleteli. Už počas prvého dňa nášho road tripu sme tak okúsili tvrdú realitu – USA sú neskutočne rozľahlá krajina. Môžete pokojne cestovať po diaľnici celý deň a aj tak sa nedostanete ani do druhého štátu. Na spoznávanie prírodných a architektonických krás nám preto často nezostávalo veľa času.
Zlatá horúčka
V Sacramente sme vyskúšali typický motel, aký môžete vidieť takmer v každom druhom americkom filme, čiže veľkú budovu s izbami prístupnými z terasy a 24/7 recepciou. Vydali sme sa do historického centra tvoreného niekoľkými ulicami v tvare šachovnice. Aj tu sme videli budovy à la western, tentoraz perfektne udržiavané. Pozreli sme si železničné múzeum s typickou parnou lokomotívou a kolesovým parníkom kotviacim na brehu rieky (neďaleko GCA325). Všetky exponáty pochádzajú z polovice 19. storočia, z obdobia kalifornskej zlatej horúčky. Sacramento sa vtedy stalo hlavným dopravným uzlom dobrodruhov náhliacich sa za vrtkavým bohatstvom. No a keďže sme milovníci „craft beer“, ocenili sme aj webcam kešku (GCHBWR) umiestnenú vo vnútri lokálneho pivovaru.
Vraciame sa späť
Zo Sacramenta sme si spravili zachádzku ďalej na sever, do Yuba City. Cieľom bola keška zo septembra 2000 s kreatívnym názvom „Yuba City“ (GC5F). Nasledoval rýchly odlov niekoľkých ďalších kúskov a už sme fičali cez Sacramento späť na juh. Tentoraz sme si zvolili juhovýchodnú trasu cez Richmond a Oakland. Medzi najkrajšie zastavenia na tejto ceste patrilo príjemné mestečko Benicia na brehu zátoky (GC94A4) a Martinez, rodné mesto svetoznámeho nápoja Martini (GCHJ2A). Keška venujúca sa miestnej histórii (GCC3A9) nás potešila krásnym výhľadom na mesto Oakland pod kopcom, San Francisco v diaľke na druhej strane zátoky, aj smiešne pompézny kostol jednej z nespočetných amerických minicirkví.
Zážitok na cintoríne
Zaujímavý zážitok sa nám prihodil v Benicii na virtuálnej keške „A Quiet Corner“ (GCAA46). Priviedla nás na maličký vojenský cintorín ležiaci na okraji ťažobnej zóny ropy. Prístupová cesta viedla popod obrovské rúry priamo cez toto územie. Možno aj preto sú otváracie hodiny obmedzené na tri dni v týždni. Táto informácia je v listingu kešky uvedená, no kto by už čítal listingy, však? My sme tam ako na potvoru prišli v zlý deň, ale brána do areálu bola otvorená, a tak sme si nič nevšimli. Pokojne sme vošli dnu.
Občas sa oplatí čítať listing
Odpovede na otázky týkajúce sa virtuálky sme našli za chvíľku. Práve sme sa chystali odísť, keď tu prifrčalo fekálne vozidlo. Vodič sa nás spýtal, či vieme o tom, že brána dole bola zamknutá a on si ju musel odomknúť. No predstavte si, za tú chvíľku, čo sme sa prechádzali po cintoríne, ju niekto stihol zavrieť a zamknúť nás vo vnútri! Len vďaka zhode náhod a ohľaduplnosti CITO vodiča sme sa vyhli nepríjemnostiam, ktoré by nás za neoprávnený vstup na súkromný pozemok (zrejme vojenský) určite čakali. A aké poučenie z toho plynie, milé deti? Keď sa chystám na kešku v uzatvorenom areáli, treba aspoň jedným očkom nakuknúť do listingu.
Doprava v San Franciscu
Nastal čas konferencie, čo pre mňa znamenalo tri voľné dni v San Franciscu. Počasie bolo krásne a keďže som už bol na keškovacej vlne, tak prečo v tom nepokračovať? V aplikácii dopravného podniku som si za tridsať dolárov kúpil trojdňový turistický lístok a chystal som sa ho využiť do posledného centu. Základ MHD v San Franciscu tvoria autobusy a ľahké metro Muni, ktoré sa v okrajových častiach vynára na povrch a mení sa na klasickú električku. Okrem toho po severovýchodnom pobreží a po Market Street, jednej z najhlavnejších ulíc mesta, premávajú historické električky. Po kopcovitom centre vás prevezie unikátna Cable Car. V časoch konských povozov slúžila nielen na dopravu ľudí, ale najmä ťažkých nákladov po nespočetných sanfranciských kopcoch. Dnes je už samozrejme len vyhľadávanou atrakciou pre turistov. Do vzdialenejších miest aglomerácie San Francisco Bay Area, vrátane letiska, premáva ťažké metro BART, no naň už môj lístok neplatil.
Obrovský park Golden Gate
Keď už som mal možnosť dopraviť sa na dlhšie trate, rozhodol som sa namiesto kvantity staviť na kvalitu. Počas mojich potuliek som vyhľadával zaujímavé kešky alebo aspoň kešky na zaujímavých miestach. Navštívil som Golden Gate Park, príjemnú oddychovú lokalitu na juh od Golden Gate Bridge. Má rozlohu úctyhodných štyristo hektárov, čiže prejsť ho celý neprichádzalo do úvahy. Zahral som si letterbox (GC6NZW8) a prešiel som sa na pobrežie Tichého oceánu (GC2KBX8). Napriek skorému jarnému dátumu už bolo večer v meste dostatočne teplo na krátke rukávy a ľahkú mikinu, na pobreží však fúkal vytrvalý a osviežujúci chladný vánok. Niekoľkí nadšenci to využili a vybehli na pláž so šarkanmi.
Clivé volanie mora
K oceánu som sa počas týchto troch dní dostal ešte raz počas výletu k bývalej vojenskej pevnosti Fort Funston (GCG504). Do tejto lokality premáva len jeden autobus, takže mi stiahnutá aplikácia na plánovanie trás prišla vhod. Vďaka nej som sa vyhol polhodinovému čakaniu na zastávke. Okolo pevnosti sa nachádza hybrid parku a venčiacej zóny pre psov, kde sa v poobedňajších hodinách prechádzalo množstvo ľudí so svojimi štvornohými miláčikmi. K moru viedli drevené schody zostupujúce po strmom útese. Keď som po nich zišiel, ako by som sa ocitol v raji. Tmavý piesok, krásne kvitnúce sukulenty, slaná vôňa a hlasný šum oceánu, doplnený o „vábivý“ škrekot čajok.
Najkrajšie miesta zlatého mesta
Ak máte radi pokojné prostredie, Golden Gate Heights sa vám bude páčiť. Rezidenčná štvrť s peknými domami (a ruku dám do ohňa za to, že aj so šialene prestrelenými cenami nehnuteľností a pozemkov) je popretkávaná malými parčíkmi. Jedným z nich je Turtle Hill (GC2Q97N), strmý kopec so zaujímavou geologickou stavbou a krásnymi výhľadmi na všetky strany.
Svetoznáma Lombard Street
Uzučká strmá jednosmerka vlniaca sa dole svahom ako asfaltový had je pre nás kešerov je zaujímavá aj z iného hľadiska. Tradička na nej (GCFB3C) má až štyri fyzické krabice, viac-menej rovnomerne rozložené po celej dĺžke ulice. Cez deň je ulička sústavne zaplnená turistami, preto sme radšej išli loviť až potme. Po dlhom hľadaní sa nám podarilo nájsť dve z nich, čo snáď na bodík stačí. Architektonickým skvostom San Francisca sú takzvané „painted ladies“, viktoriánske domčeky s priečeliami zdobenými všakovakými čačkami a pomaľované žiarivými farbami. Nachádzajú sa v rôznych častiach mesta, no azda najkrajšie možno nájsť na Alamo Square (GC1702).
Kešky slnečnej Kalifornie
Kešeri, ktorí ma poznajú, vedia, že už nejaký čas dávam prednosť keškám, ktoré mám zaškatuľkované ako „jednoznačne si zaslúži favoritný bodík“. Počas pobytu v USA sme navštívili lokality plné takýchto kúskov, ale San Francisco medzi ne rozhodne nepatrí. Hoci aj tu sa našli výnimky, napríklad „California Gold TB Hotel“ (GC15XK4) umiestnený v obchode. Alebo wherigovka „San Francisco’s Movie Trail“ (GC3QEP1), ktorá nás povodila po miestach, kde sa odohrávajú scény z rôznych filmov. Najviac ma ale pobavila wigovka (GC3XPGA) rozprávajúca mysteriózny príbeh o armádnej vzducholodi L-8. Keď loď 16. augusta 1942 na juhu San Francisca havarovala, bola prázdna. Do dnešného dňa sa nepodarilo objasniť, čo sa s dvomi vojakmi tvoriacimi posádku stalo.
Alice in Tattletalesland
Po skončení konferencie sme si znovu požičali auto a vydali sme sa na juh, do miest Santa Clara, San José a tiež do kešerského raja Fremont. V duchu som si ho nazval Tattletaleslandom, nachádzajú sa tu totiž tri minisérie kešiek od dvojice kešerov s nickom Tattletales. Pri nich zaplesá duša každého hľadača. Jedna séria sa nachádza v obytnej štvrti, druhá v administratívnej a tretia je rozložená popri potoku. Ich spoločným menovateľom sú prevedenia vyšperkované do najmenších detailov. S niektorými som sa stretol už aj na Slovensku, no iné boli úplne neznáme, nečakané a často náročné na hľadanie. Tak sa nám zapáčili, že sme sa (teraz trošku predbieham) cestou do Yosemite rozhodli celkom mimo pôvodný plán zastaviť aj v meste Clovis, kde sa nachádza najnovšia séria týchto nápaditých ownerov.
Čokoládový most
Najťažšou z týchto kešiek bola pre nás „A Chocolate Bridge“ (GC5C4YZ). Hľadali sme ju dva razy, vždy aspoň pol hodiny, a napriek tomu sa nám ju poradilo objaviť až s pomocou kamaráta na telefóne. Predstavte si príjemný park rozprestierajúci sa po oboch stranách potôčika prostred oblasti riedko zastavanej malými firmičkami. Cez potok vedie most, ako to už aj názov kešky napovedá, doslova čokoládovej farby. Pomerne starý, drevený, na niektorých miestach s nalomenými či nahnitými latami. No a teraz si predstavte ownera kešky, ako (pozor, spojler!) jedného krásneho dňa príde na most a odpíli kúsok latky. Zoberie si ho do svojej dielničky a vyvŕta v ňom otvor tak akurát na väčšiu nanošku (v miestnej georeči nazývanú bison tube). Na druhý deň namontuje odrezok aj s keškou späť na most, akoby sa nechumelilo. A potom si mädlí ruky, keď mu tam hľadači chodia ako na klavír.
Hor sa do hôr
Aj keď to nie je všeobecne známe, v Kalifornii sa okrem pláží a vnútrozemských rovín nachádzajú aj hory, a to dokonca dosť vysoké. Pohorie Sierra Nevada sa tiahne 650 kilometrov pozdĺž hranice s Nevadou. V najvyššom bode má výšku až 4400 metrov. Práve tu sa nachádzajú známe národné parky Yosemite a Sequoia, ktoré sme sa rozhodli navštíviť. Začali sme prvým, no vzhľadom na jeho rozlohu, štvornásobnú v porovnaní s Tatranským národným parkom, sme pochopiteľne len tak načreli z povrchu.
Yosemite Valley
Určite každý z vás aspoň raz v živote niekde na internete alebo v knižke videl fotku z výhľadu na vstupe do Yosemite Valley (tzv. Tunnel View), hlavného turistického centra Yosemitského národného parku. Nič sa však nevyrovná tomu, keď sa skutočne ocitnete na mieste a môžete obdivovať prírodné krásy naživo. Dívate sa na strhujúce útesy vyrastajúce kolmo k nebu do výšky stoviek metrov nad najvyššími stromami v doline, na krásne vodopády majestátne burácajúce z brál… Je to skrátka turistický raj.
Túra ku kupole
V doline sme absolvovali dve túry. Jedna z nich nás zaviedla pod najväčšiu miestnu atrakciu, kopec Half Dome, ktorý vyzerá ako polovičná kupola. Druhá polovica sa pred miliónmi rokov, pravdepodobne pod vplyvom nejakého zemetrasenia, odtrhla a zrútila do doliny. Až na vrchol sme sa nedostali, chodník je počas zimy zatvorený a reťaze slúžiace na zabezpečenie turistov zvesené. Ale aj keby tam boli, asi by sme záverečný výstup neriskovali. Na vrchole totiž bola ešte stále snehová čapica a hladká skala pod ním určite klzká ako šľak. Ideálne podmienky na horolezecké nešťastie.
Úchvatné yosemitské vodopády
V turistickom centre v doline sme sa dozvedeli, že chodník ku Glacier Point, nášmu druhému cieľu, je kvôli snehovej pokrývke uzatvorený. Vybrali sme sa preto na opačnú stranu doliny a vyštverali sme sa popri vodopádoch Yosemite Falls až na nevýrazný útes Yosemite Point. Bol z neho čarokrásny výhľad na vnútorné horské hrebene. Majestátne vodopády mali vďaka ročnému obdobiu veľa vody a mohli sme si ich vychutnať v plnej kráse. Najvyšší má výšku 436 metrov. Stáli sme pod ním, počúvali jeho monotónne hučanie a sledovali tony vody padajúce do hlbín. Bol to skutočne impozantný zážitok.
V krajine obrov
Na svete existuje približne 60000 druhov stromov, no máloktorý je taký majestátny ako Sekvojovec mamutí, v jazyku miestneho kmeňa Giant Sequoia. Wikipedia hovorí, že tieto stromy „dosahujú priemernú výšku 50 až 58 metrov a majú priemer kmeňa 6 až 8 metrov. Patria medzi najstaršie žijúce organizmy na zemi, najstaršia známa sekvoja má 3500 rokov.“ Nazvať preto národné parky Sequoia a Kings Canyon, jedny z mála miest na Zemi, kde sa títo giganti prirodzene vyskytujú, krajinou obrov je rozhodne úplne na mieste. Tento zážitok sme si nemohli nechať ujsť.
Dlhoveká sekvoja
Národný park Sequoia sa nachádza v nadmorskej výške 2000 metrov, preto bola väčšina turistických chodníčkov ešte zasypaná snehom a uzavretá. Hlavné turistické atrakcie sú však neďaleko cesty. Navštívili sme General Sherman Tree, strom s najväčším objemom kmeňa na svete, aj General Grant Tree, štvrtý najhrubší strom na svete. V Giant Forest Museum sme zistili, že sekvoje majú veľmi zaujímavý životný cyklus. Ich kmene sú nasýtené špeciálnymi chemickými látkami, zabezpečujúcimi ochranu pred škodcami a lesnými požiarmi. Práve ony zaručujú povestnú dlhovekosť týchto stromov. Je paradoxné, že na zachovanie populácie sekvojí sú nevyhnutné lesné požiare. Šišky sú veľmi pevné a otvárajú sa výlučne pod vplyvom vysokej horúčavy. Požiare tak zničia len slabé a poškodené stromy a pripravia pôdu pre nové semenáčiky.
My sme sa bavili, a čo vy?
Náš pobyt v Kalifornii sa priblížil ku koncu a nám zostávalo už len vrátiť sa späť do San Francisca. Potom sme sa vydali v ústrety ďalším dobrodružstvám, tentoraz do okolia miest Seattle a Portland. Čakala nás kolíska Geocachingu! Na druhú časť putovania dvoch slovenských kešerov po miestach, kde sa zrodil geocaching, sa môžete tešiť v ďalšom článku rubriky Na ceste.
Autor textu a fotografií: Soilworker