O kvalite kešiek sa vedú mnohé diskusie. Časť z nás si myslí, že namáhať si hlavu a ruky pri výrobe kešky je zbytočná strata energie, iní nemajú dostatočnú nápaditosť. Ich protipólom sú kreatívni ľudia, ktorí pre ostatných prichystajú niečo krajšie, niečo, o čom sa časom rozprávajú povesti. Majstri, zvyšujúci úroveň geocachingu o pridanú hodnotu. Publish! chce v budúcich číslach predstaviť talent viacerých z nich. V prvom rozhovore z tejto série si vychutnajte rozprávanie o trpezlivosti, kreativite a nadšení, a samozrejme aj o najlepších slovenských keškách s podpisom whisky96. Nasledujúci rozhovor je aj, ale nielen o stratenom symbole a štyroch deťoch.
Ahoj whisky96, povedz nám niečo o tvojom prvom stretnutí s geocachingom
Ahoj. Myslím, že všetko začalo v roku 2010. Chystali sme sa s deckami na túru do Karpát a telefón mi ponúkol aplikáciu Geocaching. Zaujímavé je, že na základe mojich osobných preferencií odhadol, že by sa mi mohla páčiť. Mal pravdu, hľadanie pokladov sa mi zdalo dobrou aktivitou pre decká. Prezreli sme si mapu, či sú po ceste nejaké kešky a hneď na tej prvej túre sme dajaké našli. Najprv som len chcel mať nástroj na vytiahnutie detí do prírody, no nakoniec sa to samozrejme zvrhlo a bol som v prírode oveľa častejšie ako decká.
Čiže najväčší nadšenec z celej rodiny si ty?
Samozrejme. Deti keškovanie brali najprv s nadšením, potom už menej, taká klasická sínusoida. Teraz sa k nemu stavajú zase o trochu pozitívnejšie. Jedna z našich dcér si dokonca vytvorila vlastný účet. Na megáči sa fotila s tabuľkou so svojím nickom.
Vie, že má slávneho otca?
Zrejme to zachytila… Ale zase nie až takého slávneho. Nerobme z toho viac, ako to reálne je. (Smeje sa.)
Kedy si začal zakladať prvé kešky?
Relatívne rýchlo. Bol som typ zakladača, akého nikto nemá rád. Začiatočník bez skúseností, pretože som dovtedy odlovil len niečo okolo pätdesiatky keší. Napriek tomu mám pocit, že moja prvá založená bola celkom v pohode. Volala sa „Chyba lávky” (GC2GQJD) a končila na Rendezi, čo je časť Bratislavy medzi Račou a Vajnorami, na lávke ponad železničnú trať. Samozrejme, spravil som mysterku, aj keď pomerne jednoduchú. Hneď ako vyšla, nadšený z publikovania som utekal na finál a čakal na hľadačov.
Celý článok nájdete v čísle 2/2015.
Zhovárala sa: najhorsia
Fotografie do článku poskytli: whisky96, ZLATAK_SVK, Marta&Filip, GeoAwards, Rikitan, B T Team
Páčia sa vám naše rozhovory? Chcete sa dozvedieť viac? Kúpte si časopis Publish! alebo si prečítajte aktuálne články.
