Porozprávam vám príbeh o Baťovanoch, osade, ktorú preslávili topánky a neskôr z nej vyrástlo mesto. Mnohí z vás si zrejme hneď položia otázku: „A to je kde?“ No predsa na Slovensku, v južnej časti Trenčianskeho kraja, na krásnom Ponitrí. Dnes je pôvodná obec Baťovany známa ako mesto menom Partizánske. Leží na sútoku riek Nitry a Nitrice a v roku 1997 prijala štatút okresného mesta.
Ak si pôvodné meno osady spájate s celosvetovo presláveným výrobcom obuvi Baťom, ste na správnej stope. Chcete vedieť, ako Baťovany vznikli, prečo boli premenované a čím sa preslávili? Pozývam vás na prehliadku mesta Partizánske a jeho okolia a, samozrejme, aj miestnych kešerských bonbónikov.
Na zelenej lúke
Spoločnosť patriaca Janovi Antonínovi Baťovi, nevlastnému bratovi Tomáša Baťu, odkúpila od miestneho veľkostatkára pozemky pri Šimonovanoch, dnešnej časti Partizánskeho. Pôvodne bola v pláne výstavba závodu na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov, napokon však pán Baťa svoj zámer zmenil a rozbehol výrobu obuvi.
8. augusta 1938 sa začali stavebné práce a tento dátum je dodnes považovaný za deň založenia mesta. J. A. Baťa dal pre svojich zamestnancov postaviť na tú dobu nezvyčajne moderné domy. Financoval aj výstavbu vybavenia mesta a tak na miestach, kde boli kedysi len lúky a háje, vyrástla moderná obuvnícka obec. Ešte aj dnes môžete navštíviť Červenú ulicu s typicky „baťovskými“ tehlovými domami s červenými strechami. Postupom času sa Baťovany svojimi topánkami preslávili doslova po celom svete.
Ako Baťovany k novému menu prišli
Jan Antonín Baťa mal predstavu mesta plného zelene, ktoré bude slúžiť ľudom. Chcel, aby boli jeho zamestnanci spokojní. Namiesto bytoviek im dal postaviť rodinné dvojdomy bez plotov, aby mali susedia k sebe bližšie. Financoval výstavbu vybavenia mesta, spoločne s architektmi vytváral námestia, parky a promenády. Pracovať v Baťových závodoch sa v tých časoch považovalo za prestížne zamestnanie. Mzdy boli vysoké a poplatky naopak nízke, dokonca počas krízy znížil ceny svojich výrobkov na polovicu.
Pred začiatkom vojny v očakávaní nacistického útlaku odišiel do Spojených štátov a po krátkom čase sa presunul znovu, tentoraz až do ďalekej Brazílie. Aj v zahraničí pokračoval v budovaní nových miest. Svojou výstavbou dával prácu a domov tisíckam ľudí. V Brazílii postavil štyri nové mestá, za čo bol v roku 1957 nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Vzdal sa jej dobrovoľne v prospech miestneho kandidáta.
Po skončení vojny ho doma neprávom obvinili z kolaborácie s nacistami a v neprítomnosti aj odsúdili. Po nástupe komunistov slovenské Baťovany nemohli niesť meno odsúdeného zločinca. Preto v roku 1948, keď sa z obce stalo mladé mesto, dostalo nové meno: Partizánske.
Komunistická verzia
Robotnícka trieda vykorisťovaná kapitalistickým milionárom, ťažko pracujúca vo fabrike na výrobu obuvi, pod vplyvom komunistických predákov začala presadzovať pokrokové myšlienky. Tí rozhľadenejší mali už v časoch pred vypuknutím 2. svetovej vojny protifašistické zmýšľanie. Spoločne založili ilegálnu bunku vtedy zakázanej Komunistickej strany a od začiatku vojny malými sabotážami poškodzovali nemecké vojenské transporty.
Počet členov tajného spolku sa rozrastal a po príchode aktívneho Albína Grznára začali roznášať a vylepovať letáky s protifašistickými heslami a informáciami o dianí na fronte. Jednu z najznámejších letákových akcií pripravili členovia bunky pri príležitosti návštevy Jozefa Tisa, vtedajšieho prezidenta Slovenského štátu. Na mieste odhalenia pamätnej tabule umiestnili letáky s heslom „Smrť fašizmu!“
Na pamiatku partizánom
Protifašistické aktivity nemohli vo vtedajšej politickej situácii zostať nepovšimnuté, takže Ústredie štátnej bezpečnosti začalo pátrať po vinníkoch. Napriek zatýkaniu a výsluchom však tajnú organizáciu nikdy neodhalili. Vedenie Komunistickej strany sa v reakcii na tieto aktivity rozhodlo v rámci príprav na ozbrojený boj vytvoriť partizánske družiny. V roku 1948, keď sa z obce stalo mesto, dostalo na pamiatku hrdinských činov partizánov pôsobiacich v odboji nové meno: Partizánske.
Ak vás zaujíma história tohto nezvyčajného mesta a všetko okolo slávneho mena Baťa, viac si môžete prečítať na stránke batastory.net.
Partizánske a jeho kešky
Rád by som vás previedol okresom Partizánske. Geocaching je najlepším spôsobom, ako spoznať nové miesta a ja sa teším, že vám vďaka miestnym ownerom a ich keškám môžem ukázať zaujímavé zákutia, pekné výhľady, nezvyčajné prevedenia a zábavné riešenia. Pozývam vás na objavovanie kešiek v Partizánskom a jeho okolí.
Mostový adrenalín
Mesto Partizánske ponúka skúseným kešerom mnohé adrenalínové zážitky. Jedným z nich je aj keška „Partizánske mosty #5 – Na Bielickom“ (GC3GWE6). Dostať sa k nej cez deň a ujsť pohľadu zvedavých divákov je nemožné. S mojím nekešerským kamarátom sme tam jedného dňa vo večerných hodinách postávali a rozmýšľali sme, ako sa k nej dostať bez okúpania. Na oceľovom lane vedenom z jedného brehu na druhý visela skoba a na tej skobe bolo zavesené lano so slučkou na nohu. Okrem odhodlania odloviť túto kešku to bola naša jediná výbava. Nakoniec som zasunul do slučky nohu a rúčkovaním po lane, hompáľajúc sa zo strany na stranu, sa mi podarilo ku keške dostať. Zalogovať a vrátiť sa bez okúpania rovnakým spôsobom späť na breh bol naozaj kumšt.
Bez bateriek na T5-ku nelez
Presunom za rieku Nitru sa dostanete ku skalám, kde je v skalnej štrbine ukrytá takmer klasická zlaňovacia T5 keška „Take a photo“ (GC3PEDB). Takmer preto, že má jednu zaujímavú podmienku. Na uznanie logu sa musíte odfotiť – ale foťákom schovaným v keške! Takže sa bez tužkových bateriek dolu ani nespúšťajte. Prvé zlaňovanie v živote mi umožnil owner tejto kešky, lebo sa podujal sprevádzať ma pri odlove jeho T5-iek. Po tom, čo mi v krátkosti vysvetlil základy, som vhupol do sedáka, zavesil som sa na lano a už som visel cez okraj skalnej steny. Nebolo mi všetko jedno! S malou dušičkou som sa spúšťal ku keške. Radosť z odlovu bola veľká, no oveľa viac som sa tešil, keď som pod nohami zacítil pevnú zem.
Zoznámte sa: Partizánske
Partizánske vám v celej kráse predvedú wherigo keška „Krádež na policajnej stanici“ (GC628D8) aj letterbox „Poštová známka na úteku“ (GC6XHTT). Obidve vám ukážu centrum mesta vrátane neodmysliteľnej kvetinovej topánky. Výzdoba tohto symbolu mesta je vždy iná, záleží na aktuálnom ročnom období. Kešky vás zoznámia aj s nezameniteľnou budovou rímskokatolíckeho kostola stojacou v osi hlavného námestia už od roku 1949. Odporúčam vám absolvovať ich buď na bicykli alebo autom. Ja som ich spoločne s mojím geokešerským kolegom havkáčom prešiel autom. Pri letterboxe sme mali výhodu, že poznáme okolie, takže sme sa do logbooku zapisovali už po chvíľke. Detaily vám prezrádzať nebudem, prišli by ste o pekný zážitok.
Výlet do minulosti
Keď už sa vydáte objavovať tieto kraje, určite navštívte „Vodný hrad v Šimonovanoch“ (GC6XHPA). V kategórii kaštieľov patrí k najstarším zachovaným goticko-renesančným šľachtickým sídlam na Slovensku, no história tohto miesta je oveľa staršia. Obývaná opevnená veža tu stála zrejme už v 12. storočí. Ku kaštieľu sa viaže rovnomenná multina. Potrebné informácie získate pomerne ľahko, ale hľadanie krabičky na finálkach vám dá zabrať. Mne sa podarilo nájsť ju až na druhý pokus.
Iný uhol pohľadu
Pokiaľ máte radi, keď ku keške vedie poľná cesta alebo úzky chodník, na svoje si prídete pri vychádzke ku tradičke „Kolačno na dlani 2“ (GC67KBW). Okrem výhľadu na dedinku Kolačno, Michalov vrch a Veľký Vracov vás poteší aj prepracované prevedenie finálnej krabičky. Dostanete sa sem peši aj na bicykli, auto veľmi neodporúčam. Moja cesta k tejto keške vyzerala takto: na bicykli poľnou cestou, kúsok aj cez pole, samozrejme, priamo za šípkou. Zvyčajne nájdem schodnú cestu až po odlove a tak to bolo aj v tomto prípade. Nasledovala krátka prestávka na lavičke spôsobená prechádzajúcimi muklami a potom nastalo trápenie. Polhodina prešla a mne sa stále nedarilo kešku objaviť. Už slovko „iná“ vo mne vzbudzuje rešpekt a ako to už býva, celý čas som sa motal okolo nej. Pomohol až iný uhol pohľadu.
Na výlet do kopcov
Kopce Vrchhora a Michalov vrch sa nachádzajú v pohorí Tribeč. Pekná prechádzka od parkoviska vás privedie k zrúcanine románskeho kostola, kde si môžete odpočinúť pri ohnisku. K Michalovmu vrchu je to už len na skok. Cestu ku keške lemujú pozostatky hradu. Na samotnom vrchu vás čaká krásny výhľad do okolia. Naše rozhodnutie navštíviť tieto miesta padlo počas plánovania cyklotúry. Nazbieralo sa nás okolo dvadsať, z čoho sme sa štyria venovali aj geocachingu. Začali sme v Partizánskom a previezli sme sa cez Malé Uherce až k „Veľko-Uhereckej priehrade“ (GC6MBCA). Tam sa k nám pripojili ďalší. Skvelá partia je zárukou výbornej akcie a keď sa k tomu pridá super počasie, nie je čo riešiť.
Ponuka pre cyklistov
Po prejdení Drahožickej doliny nás čakali asi tri kilometre k Vrchhore. Pri ohnisku sa vytvorilo depo s našimi tátošmi. Pre niektorých to bola konečná, no naša štvorčlenná kešerská skupinka mala iné plány. Krátka rozlúčka s ostatnými, odlov kešky „Vrchhora“ (GC2CZXW) a presun na „Michalov vrch“ (GC16VYC). Na bicykloch úzkou cestičkou, no po chvíľke bicykle na plece a posledný úsek po svojich. Naše úsilie bolo odmenené krásnym výhľadom a samozrejme odlovom kešky.
Relax na Plešovici
Ciel našej cesty bol ešte ďaleko a tak po chvíľke sme sadli na bicykle. Úseky, kde stačilo málo, aby sme skončili mimo cesty, sa striedali s terénom, kde nám neostávalo nič iné, ako bicykle tlačiť. Najvzdialenejší bod našej trasy sa blížil a v týchto končinách sme nemali núdzu stretnúť voľne žijúce zvieratá. Stromy sa ako mávnutím čarovného prútika rozostúpili a už nás vítala Plešovica (GC1QZOZ). Toto miesto je ideálne na relax pre rodiny s deťmi, dá sa tu aj opekať. Dostanete sa sem aj z dediny Brodzany po modrej turistickej značke.
Až ku kamennej bráne
Neďaleko sa nachádza aj zvláštny skalný útvar „Kamenná brána“ (GC3RV0Y), kam viedla naša ďalšia zachádzka. Turistickú cestu k nej nehľadajte, no za návštevu určite stojí. Návšteva múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, miestneho parku a odlov multiny „Brodzianka“ (GC1337K) boli už len čerešničkou na torte. Nakoniec sme cestami-necestami nabehali pekných 44 kilometrov.
Rodné hniezdo
Keška „DvU – Moja rodná“ (GC736FC) vás zavedie do starej slovenskej dedinky Malé Bielice. Môžete v nej navštíviť hvezdáreň, kúpele a pri nich malé športové letisko. Od parkoviska uvedeného v listingu je to ku keške len kúsok. Z miesta uloženia sa vám naskytne výhľad na pohorie Tribeč a sčasti aj na Vtáčnik. O tom, ako sa vám páči miesto aj prevedenie, si rád prečítam v logoch.
Drahožickou dolinou na Oselný vrch
Za priehradou vo Veľkých Uherciach vás čaká séria „Drahožický okruh“ (GC6B050). Prevedie vás popri potoku cez Drahožickú hutu. Trasa sa dá bez problémov zvládnuť peši aj na bicykli, najideálnejšia je však pre horský bicykel. Môžete na nej odloviť dvadsať kešiek zo série a určite sa nevyhnete ani ďalším po ceste. Môj odlov tohto okruhu sa začal v robote. Telefón neprestával pípať a kúsok od domovských súradníc sa mi na mape keška po keške objavovala zaujímavá séria. Chvíľku na to nasledoval telefonát, či neskúsime FTF. Dohodli sme sa na poobedie, no po chvíľke bolo po prvenstve.
O niečo neskôr sme s havkáčom sadli na horské bicykle. Cesta viedla krásnym prostredím, kešky s našimi logmi zostávali rýchlo za nami. Krátku prestávku na občerstvenie pri jazierku nám spríjemňovalo čľapotanie kačiek. Miernym stúpaním nás naše tátoše vyviezli pod Oselný vrch. Odporúčam vám absolvovať aj krátku odbočku na tento kopec. Okrem výhľadu na Buchlov, Žarnov a Javorový vrch tu nájdete aj rovnomennú kešku (GC1BCB5). Navyše je to ideálne miesto na oddych pred zostávajúcou časťou tejto série. Aj posledný úsek nás utvrdil v tom, že tato séria naozaj stojí za trochu námahy.
Záverom už len toľko: Slovensko je krásna krajina, každý kút ma svoje čaro. Aj náš kraj vám má čo ponúknuť, takže ho na svojich potulkách určite nevynechajte. U nás ste vždy vítaní.
Autor textu: voncoteam
Autori fotografií: fonzie666, Juggler98, schevka, Titlak, voncoteam
Tiulná foto: Brodzany (wikipedia)
Editori: schevka, geoPetros
O autorovi: voncoteam
S dobrou partiou sa vybrať do hôr. Zadýchaný a unavený vystúpiť na kopec. Užiť si krásne výhľady. Aj kvôli tomu sa venujem geocachingu. Pri túrach je pre mňa hľadanie kešiek čerešničkou na torte.
