Bratislava je okrem historických dôvodov hlavným mestom Slovenska predovšetkým vďaka svojmu umiestneniu na hraniciach s Rakúskom, Maďarskom a Českom. Okrem malebného, nepríliš rozsiahleho Starého mesta so zachovalými historickými budovami v nej môžete navštíviť mnoho zaujímavých miest. V lete sa môžete previezť slávnym propelerom cez Dunaj alebo sa vydať na prehliadku Bratislavského či Devínskeho hradu. Paláce s výstavami, múzeá, nákupné centrá aj rôzne mestské hry sú pre vás otvorené celoročne. Mesto má bohatú históriu, kráľovskými korunováciami počnúc a rozsiahlym vojenským opevnením v Karpatoch aj na pravom brehu Dunaja končiac. A práve vojenské opevnenie Petržalky a objekt Vrba sú hlavnou témou dnešného článku. Pripravil ho pre vás konyk3, spoluzakladateľ občianskeho združenia B-S 6 Vrba a veľký milovník histórie.
Výstavba opevnenia
Ešte na začiatku 30-tych rokov 20. storočia bola južná hranica s Maďarskom považovaná za potencionálne hlavné bojisko, pretože Nemecko onedlho tvoriace najdôležitejšieho protivníka ČSR bolo v tomto období ešte vojensky slabé. I keď veľkú časť hranice ČSR s Maďarskom tvorili prirodzené vodné prekážky, zdalo sa vhodné zabezpečiť ju pomocou opevnenia predmostia v Petržalke na styku Rakúska a Maďarska. Chránené predmostie mohlo naopak poslúžiť tiež ako východisko k úderu v rámci spoločných plánov malej dohody proti Maďarsku alebo v širšej koaličnej vojne proti Rakúsku.
Opevnenie Petržalky
O samotnú výstavbu sa zaslúžil generál Jozef Šnejdárek, ktorý slúžil vo Francúzskych légiách a venoval sa štúdiu Maginotovej línie. Po návrate do ČSR začal s návrhom a výstavbou petržalského opevnenia. Opevnenie Petržalky sa rozdeľuje na staré, vybudované v rokoch 1933-1936 (typ Šnejdárek), a nové, postavené v rokoch 1937-1938 (typ ŘOP). My sa budeme venovať starému opevneniu, pretože bunker B-S 6 Vrba, o ktorom vám budeme rozprávať, je jeho súčasťou.
Staré objekty opevnenia
Staré objekty opevnenia boli postavené štvrtým ženijným plukom z Bratislavy pod dohľadom generála Šnejdárka a inžinierov, ktorí stavali aj Maginotovu líniu. Tieto objekty sa nestavali podľa nijakého vzoru ani typu, každý objekt je jedinečný a atypický. V rámci opevnenia Petržalky bolo postavených deväť vojenských objektov. Neskôr, v rokoch 1937-1938, pribudlo ďalších sedem, plus šesť doplnkových objektov ako sú protitankové steny, veliteľské stanovištia a podzemné postavenie pre poľný kanón.
Opevnenie, zrub či bunker?
Objekty sa pôvodne volali „ochranný úkryt“, neskoršie „pechotný zrub“, no pre ľudí sú to jednoducho bunkre. Označenie nášho bunkra bolo najprv B 6 Vrba, kde B znamená Bratislava (miesto výstavby), 6 je poradové číslo stavby a „Vrba“ je krycí názov. Neskôr do názvu pribudlo ešte „S“ ako stanovisko a tak vznikol dnešný názov B-S 6 Vrba. V oblasti nášho bunkra je umiestnená aj rovnomenná keška (GC39YW6). Od roku 2013 sa v ňom každoročne konajú známe akcie „Noc lampášov“ (GC7EE9V) a „Noc múzeí“.
Výstavba bunkra B-S 6 Vrba
Bunker B-S 6 Vrba bol postavený v roku 1934 4. ženijným plukom z Bratislavy. Výstavba, respektíve betónovanie trvalo len štyri dni, pretože miešanie materiálov prebiehalo v jeho tesnej blízkosti. Stavbári postavili formu z dreva a ponad ňu vybudovali rampu pre vozíky s betónom. Zhora liali pripravenú zmes betónu a špeciálnej tajnej prísady, ktorá zabezpečovala potrebnú kvalitu. Zmes nalievali nepretržite, aby zabránili vytvoreniu dilatácie, aby sa jednotlivé vrstvy na seba dobre naviazali a aby vznikol takzvaný monolit.
Drevený obklad s trojitou funkciou
Steny zrubu sú vytvorené z hrubej základovej platne zo železobetónu. Najhrubšia stena má 130 cm, najtenšia 50 cm. Strop tvoria vedľa seba naukladané železničné koľajnice a jeho hrúbka je 110 cm. Drevený obklad vo vnútri objektu nebol odstránený, ponechával sa z troch dôvodov. Tlmil zvuk pri streľbe, slúžil ako tepelná izolácia aj ako ochrana v prípade, že by bunker dostal priamy delostrelecký zásah na stenu. Pri dopade strely sa dovnútra objektu šírila tzv. rázová vlna, drevené obloženie malo zachytiť črepiny vyštiepené z vnútorných betónových stien a ochrániť tak posádku objektu.
Obranné prvky
Na okraji strechy nad strieľňami môžete vidieť háky, slúžiace na upevnenie maskovacej siete. Dolu pod strieľňami sú vybudované tzv. diamantové priekopy. Slúžia na skomplikovanie prístupu prípadnému nepriateľovi, aby mu bol zamedzený prístup k strieľni a nemohol zneškodniť hlavnú zbraň objektu. Do každej priekopy vyúsťuje granátový sklz, kade mohli vojaci zvnútra bunkra vyhodiť von ručný granát (vzor 21 Janeček) na zneškodnenie nepriateľa. Pri strieľňach môžete vidieť tzv. betónové uši, slúžiace na spevnenie objektu. Časť z nich je pôvodná, no niektoré dostavala Nemecká armáda v 40-tych rokoch, keď tento bunker využívala ako protiletecký kryt, lebo pred objektom bol umiestnený protiletecký kanón FLAK s rážou 88 mm.
Čistý vzduch vo vnútri
Čistý vzduch v bunkri zabezpečoval ventilátor (vzduchotechnika) od firmy Ing. O. Podhájsky. Dal sa poháňať ručne pomocou kľuky aj nožne – vojaci bicyklovali na rotopede. Výkon bol cca 800 m3/h. Tento ventilátor však nebol osadený protiplynovým filtrom, slúžil iba na vyvetranie splodín pri streľbe z guľometov. V prípade, že by do objektu vnikol bojový otravný plyn, vojaci museli použiť plynové masky, ktoré boli súčasťou ich výstroja.
Vnútorné členenie
Dalo by sa povedať, že bunker má tri miestnosti, ale v skutočnosti to tak nie je. Je to len jedna miestnosť v tvare U, v strede predelená stenou. Vo vstupnej časti sa nachádzala strojovňa ventilátora, vyústenie káblovej komory s poľným telefónom vzor 35, debny s muníciou pre guľomety, debny s raketami pre signálnu pištoľ a signálna pištoľ samotná. Na stene vpravo od dverí bolo miesto pre ženijné náradie. Bunker mal tri granátové sklzy, pri každom z nich boli debničky s granátmi.
Miesto pre posádku
V druhej miestnosti sa za umelou stenou vľavo nachádza splachovacie WC a sklad potravín. V strede je strieľňa pre ťažký guľomet. Trochu ďalej bola ubytovacia, respektíve oddychová časť pre mužstvo. Tvoril ju písací stôl a trojposchodová drevená posteľ. Na rohu druhej a tretej časti miestnosti stála piecka zn. Buderus na vykurovanie bunkra a ohrev stravy. Jedlo si vojaci mohli ohrievať aj na ďalšej súčasti výstroja objektu, liehovom variči zn. Meva. V poslednej časti miestnosti sa nachádzali dve strieľne pre ťažký guľomet. Jedna bola namierená na bunker B-S 5b Wien a druhá slúžila na obranu vchodu a cesty k bunkru.
Pôvodná výzbroj objektu
Pôvodne bol zrub vyzbrojený tromi ťažkými guľometmi vzor 24 Schwartzlose od firmy Janeček. Neskôr, po prezbrojení objektu v roku 1936, mali vojaci k dispozícii dva ťažké guľomety vzor 37 od Českej zbrojovky Brno a jeden ľahký guľomet vzor 26 od Českej zbrojovky Brno. Ku zbraniam dostávali 80 tisíc kusov streliva. V najvzdialenejšom rohu tretej miestnosti bola narazená studňa s dvojpiestovou pumpou na čerpanie vody.
Posádka
Posádku tvorilo 10 mužov, veliteľ objektu mal hodnosť desiatnik. Medzi bunkrami neviedli tajné tunely, boli prepojené iba telefónnou sieťou, slúžiacou na komunikáciu medzi objektmi a veliteľstvom. Na osvetlenie počas nebojového stavu sa používali sviečky. Počas akcie „Noc lampášov“ si môžete vyskúšať, aké to bolo, pretože bunker je vysvietený pôvodným osvetlením. V prípade bojovej pohotovosti vojaci používali petrolejové lampáše vzor 35.
Zachráňme petržalské bunkre
Po skončení 2. svetovej vojny sa armáda o objekty naďalej starala a udržiavala ich až do roku 2000. Vtedy sa stali prebytočným majetkom štátu a ten ich ponúkol na odpredaj za symbolickú 1 SK. V tom čase nemal nikto záujem vlastniť bunker, my sme boli ešte mladí a zaujímali sme sa o iné veci. Opevnenie Petržalky začalo chátrať a postupom času boli všetky jeho objekty kompletne vykradnuté. Zmizlo vnútorné vybavenie, z niektorých aj lafetácia protitankových kanónov. Až v roku 2009 nastala zmena. Jeden bývalý novinár zorganizoval výstavu v bunkri B-S 8 Hřbitov a následne, pre veľký záujem návštevníkov, sa pustil aj do rekonštrukcie objektu. K rekonštrukčným prácam sme sa už pridali aj my a keďže sa nás nazbieralo pomerne veľa, založili sme občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre.
Náš vlastný bunker
Prešli tri roky, v objekte sa konalo množstvo akcií. Bunker sa pod našimi rukami zmenil na nepoznanie. Nastal čas nájsť si vlastný objekt, veď aj samotný názov OZ Zachráňme petržalské bunkre napovedá množné číslo. Takže sme sa štyria kamaráti dohodli a vyhliadli sme si ďalší zrub na rekonštrukciu. A tým bola naša Vrba, teda, aby som bol presný, B-S 6 Vrba. Písal sa rok 2011, niektorí sme chodili „na bunker“ po škole, iní po práci. Vŕba bola kompletne zarastená náletovými drevinami, vo vnútri bola natlačená stavebná suť a neporiadok po bezdomovcoch. Steny boli kompletne vypálené a čierne od sadzí a dymu. Trochu pod nátlakom sme sa rozlúčili s B-S 8 Hřbitov, kde sme zanechali všetok čas aj materiál, čo sme doň investovali.
Treba založiť OZ
Začali sme úplne odznova na novom mieste. Boli sme len štyria obyčajní chalani, úrady sa s nami nechceli baviť. Vraj: „To môže povedať každý, že rekonštruuje bunker!“ Nezostalo nám nič iné, ako založiť nové občianske združenie, tentoraz s názvom nášho objektu: OZ B-S 6 Vrba. Ešte v tom istom roku sa k nám pridali ďalší štyria ľudia. Spoločne s dvomi z nich sme sa neskôr stali hrdými majiteľmi bunkra. V roku 2012 sa ozval štát (armáda) s tým, že im nevadí, že rekonštruujeme ich majetok, ale potrebujú znovu ohodnotiť objekty, teda celé opevnenie Petržalky.
Už to nebude len 1 SK
Prišiel znalec, všetko si fotil z vonku aj z vnútra. Bunker už bol vyčistený, vymaľovaný, výdrevu sme doplnili už do štvrtiny objektu. Zdôrazňoval som, a predložil som aj fotodokumentáciu, aby brali do úvahy počiatočný stav objektu pred rekonštrukciou. Povedali, že v poriadku. Nechceli povedať, za akým účelom odhady robia, no nakoniec sme sa to dozvedeli. Prišla nám to oznámiť vojenská polícia. Bunker bol ohodnotený na 4590 € a keď ho chceme naďalej opravovať, musíme si ho odkúpiť. Chápete to? Zrazu cena stúpla z 1 SK na 4590 €! „OK, tak to teda kúpime,“ rozhodli sme sa. Dali sme dokopy peniaze, niekto si požičal z banky, dvaja od rodičov. Tešili sme sa: „Paráda, ideme si kúpiť bunker!“ Škoda len, že sa to ľahšie povie ako urobí. Dodatočne nám oznámili ešte takú drobnosť, že bunker sa bude dražiť. Aukcie sa môže zúčastniť ľubovoľný počet kupujúcich a je anonymná.
Aukcia? Odpadnem!
Doma sme boli online pripojení vo virtuálnej aukčnej miestnosti, kde sa konala elektronická dražba. Celý čas nám doslova tiekli nervy, zistili sme totiž, že v aukčnej miestnosti je okrem nás ešte niekto ďalší. Na monitore sa zobrazovala aktuálna cena a každým prihodením sa navyšovala. Nás súper prihodil vždy päť sekúnd pred vypršaním časového limitu, čím aukciu zase o päť minút predĺžil. Suma sa už vyšplhala na 6500 eur, keď som sa s chalanmi dohodol, že v poslednej sekunde prihodím 500 €, nech náš protivník vidí, že bunker chceme viac ako on. Dorovnali sme na 7000 a potom sme už len tŕpli. Tých posledných päť minút bolo pre nás neskutočne dlhých, mali sme pocit, že čakáme päť hodín. Zrazu sa objavil nápis „Ďakujeme vám za úspešné ukončenie aukcie.“ V tom momente som volal na MO SR, či sme to vyhrali. Keď povedali „Áno,“ to boli oslavy!
Papierová vojna
A tým to všetko ešte len začalo. Papierová vojna medzi úradníkmi MO SR, úradmi, katastrom a nami trvala ďalšie dva roky. Až v roku 2014 sme sa konečne stali hrdými majiteľmi bunkra B-S 6 Vrba. Ale nemyslite si, že sme počas toho papierovania nič nerobili! Objekt sme aj naďalej rekonštruovali, robili sme prehliadky pre návštevníkov, organizovali sme akcie „Noc múzeí a galérií na B-S 6 Vrbe“ a „Noc lampášov“. Na každej akcii som robil aj kešerský event. V roku 2017 sme sa oficiálne stali múzejným zariadením. Je to v podstate tiež múzeum, len máme trochu menej povinností.
Za málo peňazí veľa muziky
Prevádzkové náklady na objekt sú ročne 1500 €. Kupujeme benzín do generátora, platíme nájom za pozemok a, predstavte si, aj klasickú daň z nehnuteľnosti, najväčšiu, aká existuje. Nákup artefaktov, kosenie pozemku a pripravovanie akcií, všetko nám vyťahuje peniaze z našich vlastných vreciek. Trochu pomôžu 2% z daní a dobrovoľné príspevky, ale zatiaľ sme nedostali žiadny grant ani dotáciu. Takže za málo peňazí veľa muziky. A keď niekto povie, že sa to nedá? Dá sa to! Len treba mať chuť, vášeň pre históriu a pevné nervy.
Autor textu a fotografií (okrem uvedených): Peter Konýček (konyk3), OZ B-S 6 Vrba
Čo má vojenské opevnenie spoločné s geocachingom?
Opevnenie Petržalky a vlastne po obvode celého mesta má s geocachingom oveľa viac väzieb ako len jednu kešku. Ide o nesmierne zaujímavú oblasť z pohľadu histórie aj umiestnenia vojenských objektov. Časť z nich sa nachádza na miestach, kam mali zakázané vkročiť dve generácie Bratislavčanov. Petržalskú oblasť globálne zastrešujú legendárne multikešky „Bunkers of Petrzalka“ (GC17WBJ) a „Bunkers 2“ (GC2GX51). Obidve sú vďaka svojej dĺžke a veľkému počtu zastávok pri vojenských zruboch ohodnotené ratingom D4, pri ich absolvovaní sa však skutočne ponoríte do hlbín histórie týchto nevšedných betónových stavieb.
Vojenský cintorín
Azda najznámejším objektom opevnenia v Petržalke je najväčší ťažký objekt v Bratislave, bunker B-S 8 Hřbitov a priľahlý, s citom zrekonštruovaný vojenský cintorín (GC2GVTG). Pôvodne sa tento priestor nachádzal v neprístupnom hraničnom pásme. Na cintoríne sa pochovávalo počas prvej aj druhej svetovej vojny. Na stránke bunkra B-S 8 nájdete aj zoznam všetkých petržalských bunkrov. Bezplatne môžete navštíviť aj múzeum v bunkri B-S 4 Lány zamerané na pevnostný systém predvojnového Československa.
Bunker B-S 10 Tri hranice
Bunker B-S 10 (GC46NDR) Tri hranice si zatiaľ svojich opatrovateľov nenašiel, ale napriek tomu je hodný návštevy. Nachádza sa pri štvorprúdovke Panónska cesta a musíte sa k nemu dostať cez pole. V zime, ak je pôda rozmočená, je postup pechoty sťažený. Vstup je otvorený, nie je zabezpečený dverami ani mrežou. Na strope vo vnútornej miestnosti sa tvoria – obdobným procesom ako v jaskyniach – krásne biele vápenaté kvaple.
Bunker S-15 Ostrov
Aj keška „Pevnostné pásmo Petržalka I.“ (GC26JT1) vás napokon dovedie k bunkru, ale najprv musíte zistiť, ako sa dostať na koniec dunajského ostrova, na ktorom sa rozprestiera prírodná rezervácia Starý háj. Na výlet sa môžete vydať peši aj na bicykloch. Je to prekrásne miesto, ktoré akoby ani nebolo v Bratislave za chrbtom panelového sídliska. Akoby sa tam zastavil čas. Na lúkach rastie dvojmetrový porast, obrovské staré stromy vám budú tieniť cestu. Nielen kešku, ale aj bunker budete musieť hľadať.
Murovaný tank
V blízkosti bunkra B-S 7 Cvičiště, len niekoľko desiatok metrov od slovensko-rakúskej hranice, stojí v poli murovaný tank. Maketu vzdialene pripomínajúcu tank T-34 zrejme postavila nemecká armáda. Na hlavni sú diery po streľbe, takže pravdepodobne slúžila ako cvičný cieľ nielen počas vojny, ale aj neskôr za socializmu, keď bola táto oblasť prístupná len pohraničným strážam. Mysterka „Projectile“ (GC1Z5HV) vás k tomuto nezvyčajnému objektu zavedie a preskúša vás z vedomostí o balistike. Do stavby sa dá vojsť a z výšky veže si budete môcť prezrieť aj ďalšie neďaleké objekty opevnenia, slúžiace na výcvik pechoty v protitankovom boji.
Delostrelecké kaverny v Malých Karpatoch
Počas 1. svetovej vojny bola obrana Rakúsko-Uhorska v oblasti Bratislavy otočená na východ, proti vzdialenému duneniu diel v Zborove. V Malých Karpatoch v posledných dvoch-troch rokoch dobrovoľnícke spoločenstvá vyčistili a uviedli do prevádzky delostrelecké kaverny z tohto obdobia. Môžete navštíviť napríklad „Bunkrovú alej“ (GC2H53X) alebo dvojpodlažnú „Veliteľskú kavernu“ (GC6XF06) a precítiť atmosféru čias 1. svetovej vojny okorenenú arómou karbidom nasýteného vzduchu. (Povedomé? Áno, hláška „Kvapká Ti na karbid?“ je odvodená práve od prekvapkávacích karbidových lámp.)
Rieka Morava
Pred 2. svetovou vojnou nebola opevňovaná len petržalská strana Bratislavy, v pohraničných oblastiach boli vybudované stovky objektov. Hranica s Rakúskom ukrýva početné vojenské objekty, niekedy viditeľné z diaľky, inokedy ukryté tak, že ich nezbadáte, kým do nich doslova nevrazíte. Jedným z nich je aj Ropík LI/25/A-160 Z (GC6EC5T) postavený v auguste 1938 ako súčasť ľahkého opevnenia ČSR. Samozrejme, objektov opevnenia je popri slovenských hraniciach oveľa, oveľa viac, stačí si pozrieť mapu a vydať sa poznávať.
Autor textu o keškách: schevka
Fotografie: konyk3, schevka, skapo
V novej rubrike Tip na výlet sa chceme venovať oblastiam, ktoré vás z nejakého dôvodu zaujali či potešili a chcete naň upozorniť ostatných. Miesto, o ktorom si poviete: „Tento výlet naozaj stál za to!“ Máte chuť prispieť svojím článkom či námetom? Ozvite sa nám.