Japonsko som mal na wishliste už veľmi dávno. Veľa som si o ňom čítal, no akonáhle som si kúpil zájazd, prestal som to riešiť. Povedal som si, že sa nechám prekvapiť, a nakoniec bolo tých prekvapení vlastne dosť veľa. Jedinou mojou prípravou na cestu bol prehľad kešiek, nachádzajúcich sa popri plánovanej trase. Pozývam vás pozrieť sa na Japonsko mojimi – turistickými a kešerskými – očami.
Prekvapenie prvé: Doprava
V Japonsku funguje doprava na naozaj vysokej úrovni. Po prvý raz sa preveziete metrom po Tokiu a už si musíte poznačiť, ktorým vchodom ste vošli do stanice. Väčšie stanice, kde sa križujú dve či tri linky, majú aj tridsať rôznych vchodov. V podzemí môžete pokojne prejsť aj kilometer, kým sa dostanete na povrch. Ak vyjdete nesprávnym východom, máte pocit, akoby ste sa ocitli v úplne inej časti mesta. Pozitívne je, že všetky názvy staníc a dôležité informácie sú uvedené aj po anglicky. Platí to najmä pre autobusové a vlakové stanice, takže napriek zložitej orientácii sa tam nestratíte.
Japonsko znamená rýchlosť
Svetoznáme rýchlovlaky Šinkansen sú zážitkom samy osebe. Keď sme v Tokiu čakali na náš spoj do Hirošimy, železničný zriadenec nám povedal, že budeme na nástupišti zbytočne zavadzať, keďže náš vlak ide až o 30 minút. Medzitým totiž z toho istého nástupišťa odchádzajú ešte dva iné Šinkanseny. Čakali sme teda radšej na stanici a na nástupište sme sa vytrepali až desať minút pred odchodom nášho superexpresu.
Japonsko znamená poriadok
Samozrejme, na nástupišti žiaden vlak nečakal, no ľudia už boli nastúpení v radoch. Stáli v pravidelných rozstupoch, kopírujúc vyznačené miesta, kde sa budú otvárať dvere. Okrem cestujúcich na peróne čakal aj zástup upratovačiek v rovnošatách. Tokio je konečnou stanicou, preto sa tu vlaky pri otočke musia poupratovať. Upratovacia čata na to má dokopy asi tak tri minúty! Také fofry som ešte v živote nevidel.
Japonsko znamená presnosť
Po odchode upratovačiek sme sa všetci naložili do vagónu. Miesto na odkladanie kufrov sme našli hneď na začiatku vozňa. Stačilo odložiť batožinu a pohodlne prejsť na svoje miesto. Šanca, že by vám v Japonsku kufor niekto ukradol, je viacmenej nulová. No ešte sme si kufre ani všetci nestihli odložiť, keď sa vlak pohol. Na sekundu presne! Neuveriteľné!
Japonsko znamená úctivosť
Zábava pokračovala aj vo vlaku. Japonci sa ku každému zákazníkovi správajú veľmi úctivo, čo pre nich znamená stokrát sa ukloniť. Počas cesty Šinkansenom sa každý sprievodca pri vstupe do vagónu najprv poklonil a až potom išiel s cestujúcimi riešiť lístky. Pri odchode z vagónu sa otočil tvárou k cestujúcim a znovu sa poklonil. Počas celej jazdy sprievodcovia prechádzali od prvého vagónu k poslednému (a naopak) a v každom sa ukláňali. Vlastne sa prakticky celú cestu len klaňali.
Prekvapenie druhé: Využitie priestoru
Japonsko leží na ostrovoch, takže naozaj nemá veľa priestoru, a Japonci ho snažia využiť čo najefektívnejšie. Hotelová izba je taká úzka, že popri sebe len ťažko prejdete. Autá majú bežne tvar krabice od topánok, aby odviezli čo najviac vecí. Predsa len, sedan má nad kufrom zbytočne veľa prázdneho vzduchu. Pre porovnanie, v Tokiu je povolené zastavať pozemok na 80 %, u nás je to (v závislosti od obce) okolo 25 %. V Japonsku si cenia každý štvorcový meter životného priestoru, vlastne každé tatami, ktorého veľkosť (1,5 m2) používajú aj ako jednotku plochy.
Priestor na kešky
Nedostatok priestoru má vplyv aj na náš obľúbený geocaching. Nájsť vhodné miesto pre nádobku je veľmi náročné, preto sú japonské kešky väčšinou len uzatvorené vrchnáky z PET fliaš. Väčší nevyužitý priestor jednoducho na ulici nie je. V mestách nájdete najmä tradičky, a vyzerá to tak, že nezáleží na krabičke, ale skôr na tom, aby tam nejaká keška vôbec bola.
Prekvapenie tretie: Ceny jedla
Medzi najdrahšie služby v Japonsku patria cestovanie, lekár a bývanie. Naopak elektronika, oblečenie, ale aj strava sú často lacnejšie ako u nás. Mladí Japonci už doma veľmi nevaria, chodia sa najesť von. O malé rodinné reštaurácie zakopnete takmer na každej ulici. Sú síce špecializované, v sushi reštaurácii si steak ani „nudle“ neobjednáte, ale slušný obed mimo centra vás vyjde len 8 až 10 eur. V Japonsku sa kladie dôraz na čerstvosť a kvalitu jedla, čo často znamená vyslovené plytvanie jedlom. Nie je nič neobvyklé, že sushi spraví na páse v reštaurácii tri otočky a už ho vyhadzujú do koša.
Všadeprítomné automaty
Pitný režim je dôležité dodržiavať, čo pre Japonsko nepredstavuje žiadny problém. Pomáhajú vám pri tom všadeprítomné automaty na studené aj horúce nápoje. Takže aj keď zablúdite, od smädu nezomriete. Navyše, vždy si môžete zavolať. Znie to až neuveriteľne, ale v Japonsku sú búdky s telefónnymi automatmi aj v dnešnej dobe mobilov ešte stále bežne dostupné.
Automaty na čaj
V automatoch zvyčajne nájdete rôzne soft drinky, kávu a dva či tri druhy čaju. Neodporúčam však príliš experimentovať. Ak už nájdete niečo, čo vám zachutí, držte sa toho. Ďalšia fľaša, hoci vyzerá skoro identicky, sa možno už nebude dať piť. Japonské čaje sa pijú nesladené, niektoré sú dokonca z obilia, a to našincovi nemusí voňať ani chutiť. Všetko je ale otázka času, pri dlhodobejšom pobyte sa do nich možno aj zamilujete. Napríklad taký studený mugicha-čaj z jačmeňa je v lete fantasticky osviežujúci.
Posvätná hora Fuji
Vedeli ste, že podľa legendy si v Japonsku môžete predĺžiť život až o sedem rokov? Stačí zjesť vajíčko uvarené v sopečnej vode z vulkanického údolia Owakudani (GC2604A). Toto údolie sa nachádza pri meste Hakone, z ktorého je vraj najkrajší výhľad na posvätnú horu Fuji. My sme ho vychutnávali už počas cesty lanovkou. Sprievodca nám povedal, že sa jej hovorí aj hanblivá hora, keďže má väčšinou špičku zahalenú v oblakoch. My sme však boli prominentný zájazd, a preto sme mali výhľad bez oblakov. Za päť vajíčok „Kuro-tamago“ (v preklade čierne vajce) sme zaplatili 500 jenov (necelé 4 eurá) a „v cene“ sme dostali celých 35 rokov života naviac. No nekúp to! Zjedol som dve, som zvedavý na svoj dôchodok.
Nádherné Nikko
Už ste zažili všetky štyri ročné obdobia počas jediného dňa? Nám sa to v Japonsku podarilo! O Národnom parku Nikko sa hovorí, že ho najprv musíš vidieť a až potom môžeš zomrieť. Náš celodenný výlet na posledné miesto odpočinku snáď najslávnejšieho japonského šóguna Ieyasu Tokugawu sa začal slniečkom a teplom. Len kúsok za Tokiom sa však náš autobus ponoril do permanentného jarného dažďa. Hory sa priblížili, začali sme stúpať, a o chvíľu sme za oknami zbadali poletovať snehové vločky.
Pri vodopáde Kegon (GC5T6NV) sme sa už prechádzali po takmer desaťcentimetrovej snehovej pokrývke, a to tam vraj ráno ešte nič nebolo. Na vyhliadkovú plošinu sme sa vyviezli výťahom a spravili sme si (v apríli) zopár zimných fotiek so snehom a ľadom. Aby sme to mali kompletné, pri záverečnej prehliadke nádherných šógunských chrámov zo 17. storočia nás prekvapil silný jesenný vietor, malebne rozfúkavajúci lupienky kvitnúcich sakúr.
Živá Hirošima
Návšteva Parku mieru a múzea venovaného obrovskej vojnovej tragédii v Hirošime musí v každom človeku zanechať silný dojem. Ak vás tento smutný kus histórie naozaj zaujíma, vyhraďte si na prehliadku najmenej dve hodiny času. Materiálov, informácií aj exponátov je v múzeu naozaj veľa, ale je tam taká tlačenica, že sa často len presúvate s davom. Chce to zbaliť si do batôžka aj určitú dávku trpezlivosti. Napriek smutným spomienkam žije Hirošima ďalej svojím životom. Aj keď – pohľad na kostru Atómového domu, ktorý vydržal tlakovú vlnu explózie, vás zamrazí vždy, keď prejdete okolo.
Zenová záhada
Pojem „zenová záhrada“ som už počul viackrát, ale priznám sa, nikdy som neskúmal, čo presne to znamená. Vedel som len, že „zen“ je pojem pochádzajúci z Japonska. Počas pobytu v Kjóto sme sa všetci tešili, keď nám sprievodca povedal, že si pôjdeme pozrieť až dve zenové záhrady. No keď sme už stáli pred slávnou kjótskou Ryóanji, minimálne polovica zájazdu bola očividne prekvapená. „Záhradu“ predstavoval priestor s dôsledne uhrabaným štrkom a v ňom boli, podľa nám neznámej symboliky, naukladané kamene. Chvíľu sme teda vstrebávali informácie snažiace sa objasniť nám nevšednú krásu tohto miesta, a potom sme sa vydali objavovať ďalšie prekvapenia japonskej kultúry.
Japonské kešky
Počas celého zájazdu som sa, samozrejme, snažil zbierať nielen zážitky, ale aj kešky. Podmienkou bolo, že sa nachádzali na našej trase a dali sa odloviť aj v rámci celkom nabitého programu. Ako som už spomínal, Japonsko v mestách nemá veľa priestoru, preto ani krabičky neboli veľmi invenčné. Jednu som si však predsa len zapamätal, a to vďaka tomu, že bola v tvare Torii brány. Tento známy symbol Japonska slúži ako tematická „nádoba“ kešky „Red Torii“ (GC56M9R).
Chrámy a svätyne
Japonsko oplýva množstvom budhistických chrámov a šintoistických svätýň. Rozoznáte ich nielen podľa vzhľadu, ale aj podľa špecifickej prípony v názve. Torii brány môžete vidieť v šintoistických svätyniach, najlepšie vo Fushimi Inari-taisha, kde je brán, brániek a bráničiek rôznej veľkosti postavených hneď niekoľko desaťtisíc.
Ósaka
Posledný deň pred odletom patril Ósake. Strávili sme ho prechádzkou v parku okolo nádherného ósackého hradu. Nasledovala návšteva obrovského akvária Kaiyukan, kde má najväčšia nádrž výšku asi desať metrov. Prechádzali sme okolo nej až na troch podlažiach. Rýb tam bolo od výmyslu sveta, ale žiadna neskončila na našom tanieri. Na rozlúčku sme si ešte spravili poslednú fotku na najnižšej hore Japonska (GCHJCN) a už nám nezostávalo nič iné, len opustiť prekrásne Japonsko a nasadnúť na lietadlo smerujúce domov.
Autor textu: _miko_ feat. musashimaru
Autor fotografií: _miko_
Editácia: schevka, geoPetros
Geocaching nie je len o hľadaní kešiek. Prináša objavovanie a poznávanie, porozumenie a priateľstvá. Zoznámi vás s blízkymi no nepoznanými zákutiami, aj so vzdialenými a exotickými krajinami. A práve nové krajiny a keškovanie v nich sú námetom našej rubriky Na ceste.
