V Žiline a jej okolí začali v poslednom čase vyrastať kešky ako huby po daždi. Niekedy sú to ťažké mysterky a nejeden skúsený lúštiteľ si na nich vyláme zuby. Vzniká ale aj veľmi veľa krabičiek so zelenou ikonkou. Nemajú vysoké hodnotenie, jednoducho sú to „obyčajné“ kešky. Zaujalo nás, že za mnohými z nich stojí jediný owner. Prečo sa vrhol na zakladanie? Čo ho motivuje? Kešiek má na svojom konte naozaj veľa, kam chodí na nápady a ako sa dokáže o taký počet krabičiek starať? Zistite spolu s nami, kto je JuRoot, aké má názory a čo všetko pre neho geocaching znamená.
Ahoj, JuRoot, vitaj u nás. Keď sme si dohovárali stretnutie, napísal si mi, že si sa v škole dohodol, že odídeš skôr. Prečo v škole?
Ahoj, ďakujem. To bolo tak. Po istom čase som sa rozhodol, že opustím profesionálnu sféru, vrátim sa späť do školstva a začnem riešiť výskum. Náhoda chcela, že to bolo práve v Bratislave na Univerzite Komenského. Prišiel som si na jednu z jej z fakúlt spraviť doktorát a celé sa to navyše snažím spojiť s geocachingom.
Ako myslíš spojiť? Vo voľnom čase či pracovne?
Náš výskum je sociologický. Snažíme sa zistiť, akým spôsobom ľudia prijímajú niektoré druhy informácií a ako tieto informácie ovplyvňujú ich rozhodovanie. Zisťujeme, ako tým môžeme pomôcť cestovnému ruchu a podobným vedľajším odvetviam. Nie je to čisto o geocachingu, ale aj v tomto smere náš výskum prebieha.
To znamená, že si robíš doktorát, popri tom učíš…
V rámci doktorátu musím aj učiť, ale to je momentálne pre mňa vedľajšia aktivita. Sústredím sa hlavne na to, aby som robil kvalitnú vedu. Snažím sa zistiť, ako ľudia pracujú s informáciami, ako vnímajú nové médiá, a ako tieto médiá – internet, geocaching, čokoľvek, čo nám vie poskytnúť niečo nové, čo tu donedávna ešte nebolo – ovplyvňujú správanie ľudí v bežnom živote.
Čiže v rámci doktorandúry robíš výskum. Bude z toho nejaký výstup?
Ak všetko dobre dopadne, bude z toho dizertačná práca a obhájený titul, ale aj iné výstupy. Teraz máme napríklad naplánované prezentácie na konferenciách venujúcich sa cestovnému ruchu a posilňovaniu povedomia o tom, čo pekné máme na Slovensku. Práve tu vidím veľký potenciál geocachingu. Vie veľmi dobre ukázať aj to, čo býva bežne skryté. Že to nie je len o tom, že máme Spišský hrad, Bratislavský hrad a ZOO v Bojniciach, ale že je Slovensko naozaj plné veľmi pekných miest.
Takže si myslíš, že geocaching môže zmeniť ľuďom život?
Určite. Môj zmenil, už v začiatkoch, keď som sa mu začal venovať. Ku geocachingu som sa dostal viac-menej náhodou, ale veľmi skoro určil moje ďalšie smerovanie. Bolo to v čase, keď som mal čerstvo ukončenú školu a nevedel som, čo ďalej. V tej chvíli som spoznal geocaching. Okrem toho, že som sa zoznámil s ľuďmi a vytvorila sa partia, prichádzali aj ťažšie a zaujímavejšie kešky.
Začal som skúšať veľa vecí, pre mňa úplne netypických. Pracoval som ako programátor, takže som obvykle sedel za počítačom. Odrazu som bol veľa vonku, vďaka T5-kám som pridal adrenalínovejšie činnosti a rozšíril som okruh svojich aktivít natoľko, že si momentálne neviem predstaviť, že by som robil niečo iné.
Čo na to vraví tvoja rodina?
Vlastnú rodinu zatiaľ nemám, ale som si istý, že ak ju raz mať budem, geocaching bude určite jej súčasťou. Bude musieť byť, lebo je súčasťou môjho života už príliš dlho na to, aby som ho len tak zahodil a na všetko zabudol.
Kešuješ od júla 2009. Ako sa ti podarilo vyrobiť si konto o dva roky skôr?
Najprv som hľadal nejaké informácie (a preto to aj spájam so školou) o historických pamiatkach v Žiline. Popritom som zablúdil na stránku Geocaching.com, kde bola potrebná registrácia. Tak som sa zaregistroval pod svojím „erárnym“ nickom. Keď som sa neskôr dostal ku geocachingu vedome, zistil som, že účet s mojím nickom už na stránke existuje, viem od neho aj heslo, tak je asi môj. A bolo to.
Tvoj nick „JuRoot“ súvisí s IT profesiou?
Áno. Ju je začiatok môjho krstného mena Juraj, root je bežné slovo z IT sveta. Hlavným pracovným zameraním som IT-čkár, aj keď som to nikdy oficiálne neštudoval. Nejako sa mi podarilo vždy sa točiť okolo tejto sféry a ako to už s prezývkami býva, aj táto moja vznikla kedysi dávno.
Hovoríš, že geocaching ovplyvňuje tvoj život. Čo to znamená v praxi?
Dlho som sa snažil brať ho len ako vedľajšiu aktivitu. Ak mám náhodou čas a veľmi sa nudím, tak to využijem a vyplním voľný priestor nejakou keškou. No v posledných rokoch sa to natoľko zmenilo, že sa geocaching stal jednou z mojich hlavných priorít. Tým, že som si ho teraz spojil aj s výskumom, je pre mňa momentálne prioritou číslo jedna.
Ale aj keby som geocaching v práci neriešil, je to pre mňa primárny spôsob, ako tráviť svoj voľný čas. Vlastne už ani nerozmýšľam nad tým, či pôjdem robiť niečo iné. Vždy idem na kešky. Len v prípade, že tento plán zlyhá, si hľadám inú alternatívu.
Kde zbieraš najviac? Máš nejakú trvalejšiu partiu?
Partií mám niekoľko, každú v inej oblasti, niekedy geografickej, inokedy záujmovej. Najviac kešujem v Žiline a jej okolí, pretože odtiaľ pochádzam. V Žiline je viac kešerských skupín. Hore, na severe, je jedna, tam pôsobím asi najviac, beháme spoločne na výlety.
Potom máme partiu ľadových medveďov, respektíve ľadového niečoho, lebo sme si ešte nevybrali, aké zvieratká budeme. S nimi sa chodím kúpať do vody trošku studenšej, ako je možno pre niekoho príjemné. V Považskej Bystrici je ďalšia banda, aj s nimi som v kontakte, lebo je to geograficky blízko a stretáme sa aj na eventoch. Musím povedať, že nemám šancu sa nudiť.
Takže vlastne máš rodinu, kešeri ti potrebu socializovať sa zrejme dostatočne uspokojujú.
To je pravda, kešeri sú moja rodina. Síce trošku neštandardná, zvláštna a zaujímavá, ale v podstate to rodina je.
Ako si vyberáš parťákov?
Dosť to súvisí so spomínaným stanovením priorít. Ak má niekto chuť práve teraz začať s T5-kami, je častejšie s kešermi, čo sa venujú práve tomuto druhu kešiek. Nesadne si do auta s niekým, kto ide na trail s úmyslom pozbierať štyristo kešiek za deň. Naopak, zbalí si lano, zoberie batoh na plecia, a ide do hory. Je to definované hlavne tým, kto akú aktivitu práve robí. Kešky sú nesmierne rozmanité a rovnako je pestrá aj škála záujmov ľudí. Nie každý robí všetko, ale každý si môže vybrať.
A ty sa špecializuješ na konkrétne kešky, alebo sa to mení?
Mení sa to postupom času. Čo sa týka histórie lovu, nájdeš u mňa aj traily, keď sme si sadli do auta a boli to stovky kešiek za deň, nájdeš tam aj – z môjho pohľadu – úplne šialené T5-ky, kde bol vydretý každý jeden centimeter, kým som sa k nim dostal. Nájdeš tam aj D5-ky, ktoré pre mňa znamenali niekoľko nocí prebdených za počítačom.
Veľakrát mám chuť len tak niekam vybehnúť a je mi jedno, že tá keška nie je ničím špeciálna. Nemusí mať krásnu schránku, ani zložitý hlavolam, ani ťažký terén. Beriem to tak, že práve toto miesto mi chcel niekto z nejakého dôvodu ukázať a preto sem dal kešku. To je podľa mňa dostatočný dôvod na to, aby som jej venoval svoj čas.
Teda nepíšeš logy v zmysle: „Toto teda ale bola naprd keška!“
Tomu sa snažím vyhnúť, ako sa len dá. Sám som owner a dobre viem, aké to je, ak niekto odbije kešku len tak. Som presvedčený, že drvivá väčšina kešiek je „o niečom“. Myslím si, že zlú kešku je vyslovene treba hľadať. Aj na keškách, ktoré iní možno zaznávajú, sa snažím nájsť niečo dobré. Mali sme tu mladého chalana, o geocachingu sa dopočul v škole. Založil kešku a nevedel, ako správne zadať na stránke jej súradnice. Samozrejme, ikonka sa zobrazovala na mape niekde úplne od veci. Naštvaní FTF-kári vypisovali logy, ako je to celé zle, že kešku treba hneď archivovať.
Ja som si povedal, že sa na to pozriem trošku inak. Zobral som to ako mysterku. Sadol som si do auta a na prvý šup som ju našiel. Bola presne tam, kde som očakával, že bude. Krabica bola úplne v pohode, dokonca to bola regulárka, jediný problém bol v neznalosti. Ten chalan za to nemohol, stránka mu povolila také súradnice zadať. Teraz je už systém zmenený a táto chyba by sa mu nestala. Výsledkom bolo, že dostal plno nepríjemných logov a, bohužiaľ, už som od neho ďalšiu kešku nevidel.
Obľubuješ určitý typ kešiek viac ako ostatné?
Dosť to záleží od konkrétnej situácie. Ak idem plniť challenge a robím si prípravu, tam je to dané. Ale mnohokrát si potrebujem len vyvetrať hlavu a vtedy si sadnem do auta, buchnem na nejakú ikonu na mape a idem za ňou. Kedysi som si pred dlhším výletom alebo dovolenkou robil dôkladnú prípravu. Teraz, hlavne vďaka tomu, že sa dá všetko, čo potrebujem, spraviť rovno v mobile, sa zvyčajne spoľahnem na to, že si už inštinktívne dokážem vybrať dobrú kešku. Ak je čas a ukecám aj partiu, pozriem si favoritné body a čo je trendy v danej oblasti. Ak tieto podmienky nie sú, vyberiem si čokoľvek, čo leží dostatočne blízko.
Niekedy pripravujem ostatných, aj nekešerov, na to, že chcem ísť na nejakú špeciálnu kešku. Vtedy sa ale snažím vybrať také miesto, aby bolo zaujímavé pre všetkých zúčastnených. Ak idem do Bratislavy s kešerom, ktorý ešte nemá odlovený „Šiesty zmysel“, zbalím si do auta rovno aj stoličku. Potom si sadnem, otvorím si pivo a pozerám sa, ako sa dotyčný trápi. (Smeje sa.)
Myslíš si, že sú takéto kešky prínosom?
Kreatívne kešky sú vždy prínosom. Ak človek nosí v hlave nápad a podarí sa mu ho pretaviť do reálnej podoby na takejto úrovni, je to super. Viem to aj z vlastnej skúsenosti. Často nosím v hlave ideu a tá mi tam rôzne dlho zreje. Niekedy týždne, niekedy sú to roky. Keď nakoniec príde ten moment, že keška už má fyzickú podobu a listing prešiel cez reviewera, je to svojím spôsobom aj úľava.
A čo hovoríš na prezrádzanie fináliek? Teba to ako ownera neštve?
Netajím sa tým, že takéto zdieľanie fináliek, aké prišlo v poslednom čase, doslova nenávidím. Nehovoriac o tom, že niekto si spravil biznis na owneroch. Oni obetujú svoj čas, financie, vložia energiu do toho, aby vytvárali zaujímavé kešky. Potom niekto príde a založí prachsprostú databázu, kde zadarmo alebo dokonca za peniaze či výmenou za iné finálky sprístupňuje súradnice ostatným. Príde mi to extrémne nefér, nielen voči mne ako ownerovi, ale hlavne voči tým, čo pripravujú takéto kreatívne kešky.
Potom je to vidno aj na logoch. Len ten, kto ide rovno na finál takejto kešky, môže napísať „Odlovené cestou z Košíc do Prahy.“ A ak sa takáto keška vyskytne v blízkosti série, má smolu. Bez ohľadu na to, aká je, bude dostávať hromadný log.
Ale vyhlásenie „Každá mysterka sa raz stane tradičkou.“ pochádza práve zo Žiliny. Či nie?
V Žiline, ale aj inde, nájdeme ľudí, ktorí vylúštené mysterky pokojne posunú ďalej. To isté platí mnohokrát aj o multinách. Ja sa vždy snažím nájsť kompromis. Ak mi človek povie, že chce niečo loviť, odpoviem: „Dobre, chceš loviť, tu máš plno tradičiek.“
V poslednej dobe som založil množstvo zelených krabíc práve preto, aby ľudia nemohli povedať, že sú zasypaní krabicami, ktoré nikto nevie vylúštiť. A naopak, na mysterky sa vrhnem vtedy, ak mám chuť na hlavolam. Kto chce ísť na vyšší terén, ťukne na mape na kopce a vyberie si vrch alebo kešky, kde ešte nebol. Na Slovensku toho za posledné roky vyrástlo veľmi veľa a geocaching sám ponúka takú obrovskú škálu možností, že nikto nemá dôvod sťažovať sa, že nemá čo loviť.
A nemusí zbierať mysterky ako tradičky.
Môže, ale je to škoda. Sám sa ukráti o zážitok, ktorý mu owner pripravil. Lebo potom príde otázka: „O čom bola táto keška?“ Keď človek príde rovno na finál a vidí len obyčajnú lock’n’lock krabičku, tak asi nemá šancu pochopiť, o čom daná keška v skutočnosti je.
Ale ak príde na to isté miesto a k tej istej keške potom, čo jej venoval niekoľko hodín, dní či mesiacov svojho času, už má pre neho celkom iný význam. Potom nemôže do logu napísať len TFTC. Samozrejme, je na každom, či takto zverejnené finálky použije alebo nie. Ale už len tým, že ich niekto poskytuje, veľmi škodí samotnej hre.
Ako loguješ ty?
Do logu sa vždy snažím napísať to, čo som zažil. Či už pri lúštení alebo cestou ku keške. Veľmi rád si čítam logy kešerov na mojich keškách. Dokonale jasne mi pripomínajú, kde som bol, s kým som tam bol, a čo sme práve v tom čase riešili. Lebo pravdou je, že kým má človek odlovených málo kešiek, je schopný si ich pamätať, ale keď už číslo nájdených prekročí štvorcifernú hranicu, začne sa to zlievať. Občas si čítam aj svoje vlastné staré logy, keď niekto potrebuje pomoc. Hneď si spomeniem na detaily. Logy sú jedným z mála spôsobov, ako si kešky zapamätať.
Koľko kešiek si už založil?
Fúúú! Presné číslo? (Smeje sa.) Je to cez dvesto, ale presné číslo neviem. Malá časť z nich sú eventy, tie sú pre mňa príležitosťou stretnúť sa s ďalšími kešermi. Preto robím zvyčajne taký klasický typ, kam môže prísť každý a snažím sa pozvať skutočne čo najširšiu vrstvu ľudí. Ak je v pláne suvenír za event a v Žiline a okolí sa dlho nemá nikto k činu, pripravím listing ja.
Časom som získal skúsenosti a viem sa dohodnúť s úradmi aj v krčme. Niekedy sa stretávame na námestí a občas vymyslím niečo netradičné, ako je predvianočná burza koláčikov či zimné kúpanie sa v Rajčianke. Niektoré eventy sú u nás už tradíciou. Pri ich zakladaní sa strieda viac ownerov a vtedy to už nie je o tom, kde a kedy, ale skôr na dohode, kto spraví listing tentoraz.
Nemáš trošku problém s údržbou toľkých kešiek? Je to náročné?
Náročné to bolo dovtedy, kým som si sám pre seba nevytvoril systém. Údržba pri takomto počte kešiek vyžaduje logistiku. Tých dvesto kešiek netvorí súvislý trail, nedokážem ich prejsť na jeden záťah. Mám ich rozdelené na oblasti a cesty si plánujem. Čas vyhradený na údržbu mám zapísaný v kalendári a aj ho dodržiavam. Nebežím na kešku hneď, keď na nej niekto reportuje problém, ale minimálne raz do mesiaca obídem všetky.
Aké kešky vlastne zakladáš?
Hoci to boli v poslednom čase prevažne tradičky, môjmu srdcu sú najmilšie mysterky.
Ťažké mysterky?
Niekto povie, že áno, no ja budem tvrdiť, že väčšinou nie. Snažím sa vytvárať také hlavolamy, aby – podobne ako eventy – boli prístupné širokému okruhu ľudí. Aby si nepotrebovala dve vysoké školy na to, aby si ich dokázala vylúštiť. Predovšetkým sa snažím sám po sebe neopakovať a vždy prísť s niečím novým.
Kam chodíš na nápady?
Na most. (Smeje sa.) Asi je to trochu nečakaná odpoveď. Je to jedno zastrčené miesto, kam rád chodím a kde sa mi veľmi dobre premýšľa. Nosím si so sebou diktafón a ak mi niečo napadne, nahrám si to, alebo si to jednoducho zapíšem.
Sú to technické nápady?
Práveže nie. Rozmýšľam vyslovene takto: „Akým spôsobom ešte dokážem zašifrovať údaje?“ alebo „Akým nezvyčajným spôsobom môžem použiť niečo úplne obyčajné?“ Ak chce niekto ukryť kešku na kamennom moste, musí vymyslieť také maskovanie, aby ju nebolo vidieť. Ja takto pristupujem k mysterkám. Mám riešenie a snažím sa vymyslieť, ako ho ukryť do listingu, ale tak, aby to bolo niečo nové.
Ako vyzerajú krabičky à la JuRoot?
Používam klasické lock’n’lock nádoby, ale častokrát sú to obyčajné PETky. Kešiek mám veľa, nádoby občas zmiznú a keďže som ešte stále „školák“, moje financie sú obmedzené. Preto sú pre mňa PETky vhodným riešením. Nebránim sa ani sofistikovanejším prevedeniam, ale, žiaľ, skúsenosti ma poučili, že vynaložená námaha je príliš veľká na to, ako krátko takéto krabičky dokážu kešerom odolávať. Preto sa radšej snažím nájsť zaujímavé miesto a pripraviť zaujímavý listing.
Viem o tebe, že okrem štúdia, výskumu a geocachingu robíš ešte aj niečo ďalšie. Prezradíš nám, čo to je?
Odkedy ma geocaching chytil mám pocit, že by som mal komunite aj ja niečo dať. Niečo iné, ako len kešky. Už na začiatku som začal bombardovať Groundspeak tým, že by som rád pomáhal s rozširovaním geocachingu medzi ľudí na Slovensku. Čo sa týka informácií o hre, Česi boli v tom čase výrazne popredu. Mali popísané detaily pre začiatočníkov alebo aj pokročilejšie informácie. Stal som sa dobrovoľníkom pre Groundspeak v oblasti prekladov. Postupne pomáham s ďalšími projektmi a riešime aj mobilnú apku.
Momentálne naplno makáme na tom, aby sme kompletne dorobili preklad stránky Geocaching.com do slovenčiny. Občas pracujeme aj na vedľajších produktoch, napríklad keď vyjdú filmy alebo sa pripravujú propagačné materiály. Okrem toho som aj v skupine dobrovoľníkov pre testovanie niektorých nových fičúr na stránke Geocaching.com.
Vo svojom profile máš obsiahly popis o sebe a svojich keškách. Prečo si myslíš, že toto o tebe vypovedá viac ako štatistiky?
Pre mňa sú štatistiky vyslovene pomocným nástrojom. Tak ako pri výskume. Čísla sú to síce pekné, ale nemajú žiadny zmysel, kým im ho my sami nedáme. Ak zverejním len suchú tabuľku alebo graf svojich odlovov, je to síce verný obraz toho, ako sa nejaký JuRoot správa, ale nehovorí to nič o tom, čo zažil alebo s akým motívom zakladal svoje kešky. Preto sa v mojom profile snažím vyzdvihnúť to, že geocaching nie je len o číslach. Áno, je aj o číslach, bavia nás, každý má svoj cieľ, každý má svoju obľúbenú štatistiku, ale myslím si, že to má byť podriadené niečomu vyššiemu.
Čo konkrétne ti geocaching v tejto chvíli dáva?
Niekedy je to doslova dôvod postaviť sa a ísť niečo robiť. Ak mi niekto povie, že sa nudí, alebo že by aj niečo spravil, ale nevie čo – a takých ľudí je veľa – tak nevychádzam z údivu. Práve vďaka geocachingu takéto stavy nepoznám. Nemám čas sa nudiť a považujem to za úžasnú výhodu. Ľudia bez cieľa trpia depresiami, nevedia si nájsť priateľov.
Ja sám som rád aktívny a keška je skvelým spôsobom, ako si vyvetrať hlavu, napríklad pri práci na ťažkom zadaní do školy alebo do práce. Vybehnem na hodinku von a vrátim sa plný energie a s novými myšlienkami. Občas, keď mám toho naozaj veľa, musí ísť geocaching bokom, ale v podstate záleží na tom, ako má človek postavené priority.
Ktorá z 3000 kešiek, ktoré si doteraz našiel, ti stále rezonuje v hlave?
Je to druhá keška, ktorú som našiel počas svojho kešerského života. Začal som klasicky, najbližšou pri dome. V tom čase v mojom okolí veľa kešerov nebolo, takže som bol rád, keď som sa cez spoločnú známu s jedným stretol. Bol to 9264 a stretli sme sa na nejakej nekešerskej akcii. Konečne som si mohol o geocachingu s niekým pokecať. Opísal mi jednu zo svojich kešiek. Volala sa „Dráčik“ (GC1RBG3) a dnes už je archivovaná, ale vtedy mi odporučil, aby som sa ju pokúsil nájsť. Že až potom budem vedieť, o čom tie kešky naozaj sú.
Vtedy som si povedal, že kým ju nedám, nebudem loviť nič iné. Na mape pre mňa prestali existovať všetky ikony okrem jednej jedinej a tá ma poriadne vytrápila. Strávil som pri nej niekoľko nocí, prešmátral som všetky zákutia, prezrel všetky miesta. Zažil som tam vtipné situácie, ale predovšetkým ma to veľa naučilo. Trpezlivosti pri hľadaní, aj to, že nemusím mať každú kešku, aj to, ako sa dá keška ukryť aj na celkom bežných miestach.
Čo si myslíš o platenom členstve na stránke Geocaching.com?
Podľa mňa má svoje opodstatnenie. Ja osobne si neviem predstaviť, že by som fungoval bez notifikácií, bez toho, aby som vedel kešky hromadne sťahovať do mobilu a že by som mal nejaké limity. Aj preto, že tomu venujem veľa svojho času, sú výhody prameniace z prémiového členstva pre mňa značné.
Viem, že kúpou PM podporujem prevádzkovanie celého systému, údržbu aj rozvoj. Je totiž pekné robiť niečo pre komunitu zadarmo, ale ak na konci týždňa prídu faktúry za elektrinu, vodu a plyn a potrebujete nakúpiť jedlo pre rodinu, hneď sa na to začnete inak pozerať. Môžem robiť zadarmo, ale znamená to, že na budúci týždeň budem hladný.
Ak by si tu mal teraz nastúpených kešerov a viseli by ti na perách, čo by si im povedal?
Povedal by som im: Logujte. Ale logujte dobre. Nech sa vám keška akokoľvek páči, prídu nové kešky a za čas na ňu zabudnete. Ak popíšete do logu, čo ste pri nej zažili a po čase si ten log prečítate, vrátite sa v čase aj o niekoľko rokov dozadu. Pripomenie vám to nielen miesto a zážitky, ale aj pocity, farby a vône. Logujte svoje zážitky, logujte pre seba. Lebo nakoniec je to to jediné, čo vám zostane.
To je naozaj krásna myšlienka. JuRoot, ďakujeme za rozhovor!
Zhovárala sa: schevka
Editor: geoPetros
Fotografie JuRoot: archív, Instagram a blog
Zaujali sme vás?
Prečítajte si aj predchádzajúce rozhovory s ľuďmi, ktorým geocaching zmenil život. Zistite, čo im táto nezvyčajná hra dáva. Zhovárali sme sa s reviewermi, ale aj s mnohými ďalšími zaujímavými osobnosťami slovenského a českého geocachingu.
