Kešky začal hľadať v čase, keď v jeho okolí takmer žiadne neboli. Rozhodol sa zakladať a podnecoval k tomu aj svojich kolegov. Jeho nick zarezonoval v komunite v súvislosti s wherigo, lebo ich začal tvoriť ako jeden z prvých na Slovensku. Dnes rád predáva novej generácii kešerov z okolia svoje skúsenosti a ak práve náhodou nehľadá kešky, môžete ho počas sezóny zastihnúť vo vinici alebo pri včielkach. Presne v deň jeho deviatych kešerských narodenín si dalčiak našiel priestor na rozhovor.
Ako si sa dozvedel o geocachingu?
Celé to spískal náš syn. V jeden víkend koncom roku 2006 si odo mňa požičal navigačku. Prišiel na sviatky z Bratislavy domov do Levíc a porozprával mi o svojej novej záľube. Vtedy sa po prvý raz moja cesta prekrížila s geocachingom.
Ako vznikol nick dalciak?
Volám sa Dalibor, volajú ma Dali, Dalči, takže som „dalčiak“. Syna, jeho prezývka je „masulko“, hra počas prvého roku natoľko chytila, že na východe založil skoro dvadsať kešiek. Dokonca sa na slovenskej stránke geocachingu umiestnil v prvej desiatke kešerov. V tých časoch to bolo tak, že ak niekto našiel sto kešiek za rok, tak bol veľkým frajerom. Vo fóre sa najaktívnejším hľadačom vo veľkom gratulovalo, získali uznanie komunity.
Riešili sa vtedy podobné témy ako dnes?
Zaujímalo ma, akí ľudia keškujú. Spravil som malý prieskum na tému „typický slovenský kešer“ a výsledok som zverejnil na slovenskej stránke. Vyšlo mi, že približne osemdesiat percent kešerov sa zmestí do jednej definície: vysokoškolsky vzdelaný muž s technickým zameraním, ženatý s minimálne jedným dieťaťom v predškolskom veku alebo psíkom, pričom jeho rodina obľubuje turistiku. Prekvapilo ma, akú mohutnú diskusiu sa mi podarilo svojím príspevkom rozprúdiť. Napokon to vlákno vyzeralo skoro ako zoznamka.
Koľko ľudí, toľko chutí, sú kešeri mestskí aj horskí. Čím si geocaching získal tvoj záujem?
Ako študent som zbieral známky rôznych štátov. Neskôr ma lákali výlety do prírody, tak som začal zbierať mapy rôznych miest a pohorí. Na dovolenkách som svoju zbierku máp naplno využil. V dnešnej dobe si vystačím s mobilom a appkou c:geo a zbieram štáty do štatistiky. Najlepšie sa cítim v prírode, ideálne niekde pri vode alebo v pahorkatine. Mojou srdcovkou boli vždy Štiavnické vrchy. Geocaching považujem v najväčšej miere za turistiku, aj moje kešky sú na ňu zamerané. V hre som objavil kombináciu viacerých mojich záľub, to bolo pre mňa najzaujímavejšie.
Zhovárali sa: Berryovci
Autori fotografií v článku: dalciak, Berryovci, schevka
Editor: schevka
Celý článok nájdete v čísle 2/2016.
Rovnako ako svetový, aj slovenský geocaching oplýva mnohými osobnosťami. Ich názory a pohľad na svet si môžete prečítať v rubrike Rozhovor.