Jedným z hlavných prínosov geocachingu je poznávanie v rôznych podobách. Kešky nás vodia na miesta, kam by sme sa nikdy nevybrali, ukazujú nám rôzne zaujímavosti, dávajú zabrať našim mozgovým závitom. Predstavujú nám všetky možné oblasti z tých najnemožnejších uhlov, aby v nás vzbudili zvedavosť a chuť poznávať. Ak sa geocachingu venujete srdcom, určite ste už pochopili, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Na to, aby ste vedeli, ako máte k svojmu okoliu správne pristupovať, potrebujete informácie. A sme zase na začiatku, pretože najzábavnejšou formou získavania informácií o našej zemi sú predsa kešky. No a ak vás piesočné duny fascinujú rovnako ako Stanka a mňa, je tento článok určený práve vám.
Piesočné duny
Hoci piesočné duny vnikajú obvykle na púšťach, nie je úplne nezvyčajné, že ich vďaka pôsobeniu veterných prúdov nájdete aj na prímorských plážach. Vo vnútrozemí sa vyskytujú omnoho zriedkavejšie. Pri pohľade na ohromné množstvo piesku v rozsiahlej, desiatky metrov vysokej reťazi tvorenej dunami sa dá len ťažko uveriť, že je vytvorená z drobučkých, oku takmer neviditeľných zrniek. Vynárajú sa otázky. Ako sa sem všetok ten piesok dostal? Prečo ho nerozfúkalo po okolí? Ako je možné, že sa drží práve na tomto mieste? Odpovede na ne dostanete hravo, stačí ak absolvujete niektorú z earthkešiek s témou Piesočné duny.
Ako duny vznikajú?
Nevšedný proces vzniku dún dodnes nie je dostatočne vysvetlený. Vieme, že piesok vzniká vysušovaním a eróziou menej pevných hornín. Vietor ženie zrnká piesku po povrchu zeme a na mieste, kde sa jeho rýchlosť prirodzene spomalí, vznikajú pieskové presypy. Niekedy je duna natoľko stabilná, že na jej povrchu začnú rásť suchomilné stromy a trávy, ale nedajte sa tým pomýliť. Pieskové presypy sa pod vplyvom vetra neustále pohybujú a menia svoj tvar.
Púšte v Európe
Saharu zrejme poznáte, minimálne z počutia. No aj Európa má svoje púšte. Hoci nie sú také rozľahlé ako tá africká, nachádzajú sa na miestach, kde by ste ich na mape nehľadali. Najväčšia európska púšť sa ukrýva hneď u našich východných susedov. Ukrajinská púštna oblasť Олешківські піски (Oleshky Sands) je pomerne mladá, začala sa vytvárať až v 19. storočí. V južnej časti Španielska, v blízkosti Stredozemného mora, sa rozkladá mesačná krajina púšte Tabernas (GC2KHD4). V sedemdesiatych rokoch minulého storočia slúžila ako obľúbené prostredie pre americké „spaghetti“ westerny. Aj Bardenas Reales v oblasti Navarra (GC60G07) láka svojimi nevšednými skalnými útvarmi čoraz viac návštevníkov. Na západnom pobreží ostrova Sardínia sa rozprestiera fascinujúce územie púštnych dún známe pod názvom Piscinas (GC5F80R). Miestne duny s výškou až šesťdesiat metrov sú vďaka neustále vejúcemu mistrálu každý deň iné.
Najvyššia pohyblivá duna v Európe
Dune du Pyla leží v národnom prírodnom parku Landes de Gascogne na západnom pobreží Francúzska neďaleko Bordeaux. V súčasnosti je vysoká 107 metrov a vďaka navievaniu piesku z morského pobrežia stále rastie. Jej šírka sa ročne zväčšuje o päť metrov, a ako sa tlačí do vnútrozemia, už pod ňou zmizlo nielen niekoľko hektárov lesa, ale aj zopár budov a ciest. Priamo na nej v pomerne malej vzdialenosti od seba sú umiestnené rovno dve earthky, rovnomenná „Dune de Pyla“ (GC2304X) a „Alios, à la Dune du Pilat“ (GC79FVF). Zaujímavé je, že zatiaľ čo na vytvorenie Pyrenejí bolo potrebných 40 miliónov rokov, Pilatská duna vznikala „iba“ 4000 rokov. Z tohto pohľadu je to veľmi mladý krajinotvorný útvar.
Poľsko
Pravé pieskové duny môžete navštíviť aj v Poľsku. Słowiński národný park leží na najsevernejšom výbežku Poľska neďaleko mesta Gdynia. Územie dún sa rozprestiera na úzkom kosáku medzi morom a Łebským jazerom. Duny môžete vidieť už z malebného mestečka Łeba (GC4EPB0), ležiaceho na východnej strane tejto oblasti. Uvíta vás príjemnou atmosférou morského letoviska a môžete sa tu prejsť po krásnej pešej zóne až k moru. Ak máte čas, využite možnosť plavby po mori v pravej drevenej pirátskej lodi.
Wydmy Ruchome
Keď zdoláte „malú“ dunu a budete chcieť vyliezť na niečo väčšie, poobzerajte si ukazovatele v okolí a vyberte sa tam, kam smeruje šípka s textom Wydmy Ruchome. Cesta od parkoviska k dunám má šesť kilometrov, ale dá sa prejsť aj peši. My si so sebou vozíme bicykle, čo sa ukázalo ako najlepší nápad. Na mieste si dávajte pozor na poplatky. Všetko od parkoviska až po odvoz autovláčikom stojí 10 miestnych peňazí, pričom vás za cestu tam aj za cestu späť skasírujú samostatne. Ešte aj niektoré stojany na bicykle mali označenie 5 zlotých, len vstup na duny (zatiaľ) nebol spoplatnený.
Duna Łączką
Najvyššia pohyblivá duna pri mestečku Leba má vrchol vo výške 42 m n. m. a premiestňuje sa 3,5 až 10 metrov za rok. Je naozaj úžasná, nie je to totiž len piesok, je to živý organizmus. Pri našej návšteve tam bola aj pekná earthka (GC1CFBR), ale už je zrušená. Jednu však môžete navštíviť o 50 kilometrov ďalej, na dune pri Orzechowe (GC4QQRP).
Múzeum slovinskej dediny
Na južnej hranici národného parku leží v lese ukrytá dedinka Kluki. Ak zbožňujete skanzeny tak ako my, jej návštevu vám prudko odporúčam. Takmer všetky budovy v dedine sú súčasťou múzea, dá sa do nich vojsť a precítiť, ako sa – ešte pomerne nedávno – v tejto oblasti žilo. Domčeky sú vybavené dobovým nábytkom, nástrojmi a ozdobami a sprievodcovia sú tiež príslušne oblečení. Viac sa dozviete na stránke múzea v Kluki. Odporúčame vám aj prechádzku k Łebskému jazeru (GC5D8B5), vďaka nádhernej prírode a dvom dreveným stavbám (viac neprezradím) sa budete cítiť ako v raji.
Wydma Czołpińska
Ak sa vyberiete k obrovskej (55 metrov vysokej, ale nepohyblivej) Czołpińskej dune, najlepšie bude, ak necháte auto na lesnom (platenom) parkovisku a zvyšok cesty prejdete peši. Je to len kúsok. Výstup na tú obrovskú bielu kopu nie je náročný, len k moru je to pomerne ďaleko. Aj chvíľa chôdze pieskom vám dá poriadne zabrať. Čas návštevy nie je obmedzený, záleží len na vás, ako dlho sa dokážete túlať tou nevšedne krásnou púštnou krajinou. Stratiť sa nemôžete, všetky cesty sú vyhradené lanami uviazanými na drevených koloch. Cestou k dune si môžete odloviť tradičku s rovnakou témou (GC61AMT).
Kuršská kosa
Švenk a strih, zmena obrazu: pobrežie Litvy, Kuršský záliv. Od Baltického mora ho oddeľuje zvláštny úzky pruh zeme, u nás známy ako Kuršská kosa (GC12CVE). Jej bielo-zelená stuha sa vinie od Kaliningradského polostrova až k litovskému prístavnému mestu Klaipeda. V Litve sa tento piesočnatý násyp volá Neringa a zhruba v polovici je rozdelený štátnou hranicou. Južná časť patrí Rusku, severná Litve. Pozdĺž celej kosy sa ako zamrznuté vlny týčia duny vysoké až 40 metrov. Zväčša sú porastené stromami, zvláštnou ostrou trávou a – ružami. Za vstup do národného parku na polostrove sa platí (5 €, v letnej sezóne 20 €).
Parnidis
Pod pieskom pohyblivých bielych krások už zostalo pochovaných viac ako desať dedín. Napriek tomu brehy Kuršskej kosy lemujú krásne rybárske dedinky s farebnými drevenými domami s vyrezávaným zábradlím a malé útulné prístavy. Pri výstupe na jednu z najvyšších pohyblivých dún v Európe, 52 m n. m. vysokú Parnidis, môžete pohľadať púštnu tradičku (GCX6NA). Je zvláštne krásne stáť na vrchole vysokej pieskovej duny. Vo vlasoch sa vám preháňa vietor a ponad okolitú nádhernú krajinu dovidíte až do Ruska a ďaleko na šíre more.
Slovensko
Na Slovensku môžete nájsť zvyšky piesočných dún aj v prírodných rezerváciách Jurský Chlm, Sládkovičovská Duna (GC1AXY1), Chotínske piesky, Marcelovské piesky a na ďalších miestach. V juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v Medzibodroží, môžete tiež vidieť pieskové presypy, niektoré vysoké až 25 metrov. Kešky sa venujú len dvom z nich pri Strede nad Bodrogom. Jedna je na andezitovom kopci Tarbucka (GC3YCJ7) pokrytom vrstvou viateho piesku, druhá (GC3T2VG) v Národnej prírodnej rezervácii Tajba pri mŕtvom ramene Bodrogu.
Slovenská púšť
Už pred dvomi miliónmi rokov do oblasti, dnes známej ako Záhorie, zanášal vietor jemný piesok od brehov rieky Moravy. A ešte v časoch Márie Terézie sa malá slovenská púšť presúvala po krajine. V 18. storočí sa do Šraneckých pieskov medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom začali plánovite vysádzať borovice, a tak vznikla dnešná polopúšť. Ako v ostatných prípadoch, ani tu nejde o suchú krajinu, práve naopak. Chránená krajinná oblasť Záhorie poskytuje domov veľkému počtu vzácneho hmyzu, sťahovavých vtákov a zvierat. Pretože sa z veľkej časti rozprestiera na vojenskom území, vstup je povolený len v obdobiach medzi cvičeniami.
Autor textu a fotografií: schevka
Editor: geoPetros
Foto Afrika a Španielsko: pixabay.com
Earthkešky sú fascinujúce, však? Prečítajte si ďalšie články na túto nevyčerpateľnú tému v rubrike Príroda a geocaching.
