V krajine, kde sa koná festival modlitby za svetový mier, rešpektujú ľudia život každého cítiaceho tvora. Napriek materiálnej chudobe tu vládne veľké duchovné bohatstvo. Pri najrušnejších dopravných cestách pospávajú zvieratá s vedomím, že sú dokonale v bezpečí. Ak na kameni ukrývajúcom kešku sedí opica, jednoducho počkáte, kým sa poberie inam. Objavovať Nepál v sprievode lámu je najlepší spôsob, ako túto krajinu spoznať. Namasté, vitajte v Nepále.
Nepál v sprievode lámu
Už niekoľko rokov som túžil po návšteve Tibetu alebo Nepálu. Občas som pozrel na ponuky cestovných kancelárií, no vždy ma odradila dĺžka pobytu a cena. Mám predsa povinnosti, prácu, deti, hypotéku… Takáto výprava z môjho pohľadu vyzerala nereálne. Jedného dňa som v kamarátkinom albume na webe objavil krásne fotky z Nepálu. Na upratovacej akcii Zelenej hliadky sme sa potom rozprávali o jej zážitkoch a dozvedel som sa o akadémii Tibetských náuk. Ide o ročné štúdium 2500 rokov starej tibetskej psychológie, ktorú odovzdáva láma Tibor, rezidentný láma meditačného centra Džonang Taši Čo Ling. Štúdium je v prípade záujmu zakončené púťou po svätých miestach Nepálu. Vôbec mi neprekážalo, že prídem o pôvodne plánovanú trojkombináciu Tibet – Nepál – Čína. Veď spoznávať Nepál v sprievode lámu, žijúceho striedavo v Nepále, Indii a na Slovensku, je fantastické.
Medzipristátie
Dlhý a komplikovaný let z Budapešti cez Istanbul do Káthmandu mal rovnako únavný záver. Takmer dve hodiny sme kvôli zlému počasiu krúžili nad Káthmandu, až nakoniec pilot zahlásil, že letíme do Indie. Po dotankovaní v Naí Dillí nás čakalo nekonečné sedenie v lietadle. Cez okienko som sa pozeral na neďaleký stĺp, kde boli na tabuľke napísané (pre našinca exotické) súradnice N 28°33’27.42 E 77°04’49.00. Až ma tak trhlo: „Môcť tak vystúpiť a odloviť si tu aspoň jednu kešku“. Napokon sme však do Káthmandu predsa len dorazili. Priamo na letisku som dostal tridsaťdňové turistické vízum.
Káthmandu, zima a tma
Na cestu sme si vybrali končiacu zimu, no ešte pred obdobím tropických dažďov. Teplota v izbách sa v noci pohybovala okolo 10°C, takže kvalitný spacák a termoprádlo boli nevyhnutné. Niektoré hotely mali na strechách malé solárne panely na ohrev vody, no v tomto ročnom období nestačili pokrývať spotrebu. Aj dodávka elektriny bola nepravidelná. Až po pár dňoch som mal šťastie. Večer bola elektrina a mohol som si v rýchlovarnej kanvici ohriať vodu na umytie. Pitnú vodu sme nakupovali v početných obchodíkoch.
Autor textu a fotografií: :ITAL
Celý článok nájdete v čísle 5/2016.
V rubrike Na ceste sa dočítate o krajinách, ktoré navštívili naši kamaráti geocacheri. Niektorí tam išli za prácou, iní za poznávaním, ale jedno majú všetci spoločné – nikdy si nenechajú ujsť príležitosť nájsť nejakú tú kešku.