Po minuloročnom úspešnom projekte 15+1 Capitals sme sa rozhodli začať s novým travelbugovým projektom pod názvom 15+2 Capitals. Naším prvým cieľom sa stali tri krajiny blízkeho východu: Izrael, Jordánsko a Palestína. Tam sme zažili keškovanie na horúcej pôde.
Vyrážame, smer Izrael
Naša cesta sa začala letom z Bratislavy do izraelského mesta Eilat. Let trval zhruba štyri hodiny. Po prílete na letisko Eilat – Ovda sme vyšli pred neveľkú letiskovú halu, kde hliadkoval mladík v tričku a teniskách so samopalom preveseným cez rameno. Pre nás nezvyklý pohľad, ale ako sme sa neskôr viackrát presvedčili, v Izraeli je to bežný život. Z letiska sme sa presunuli na izraelsko-jordánske hranice.
Vitajte v Jordánsku
Po zaplatení izraelských výstupných víz sme prešli pešo asi sto metrov dlhým územím nikoho. Na jordánskej strane nás privítala veľká fotografia jordánskeho kráľa Abdullaha II. s nápisom „Welcome to Jordan“. Po vybavení jordánskych víz sme pokračovali taxíkom do prístavného mesta Aqaba ležiaceho na brehu Červeného mora.
Petra (Wadi Musa)
Po prenocovaní a prenajatí auta sme hneď ráno vyrazili do Wadi Musa, kde sa nachádza skalné mesto Petra. Vydali sme sa cez jordánsku skalnatú púšť na sever. Petra je jedným z novodobých siedmich divov sveta. Bola založená okolo 3. storočia pred n. l. a neobývaná je od zemetrasenia v 6. storočí n. l. Leží v údolí obklopená pieskovcovým pohorím a vstupuje sa k nej cez úzky kaňon. Práve vďaka ťažkému prístupu si Nabatejci zvolili toto miesto a usídlili sa tu. Neskôr bolo mesto dobyté Rimanmi (106 n. l.), ktorí si tu tiež vybudovali svoje sídlo.
Stavby vytesané do ružového pieskovca
Cez vysoký a úzky kaňon dlhý asi 1,5 kilometra sme prešli do otvoreného údolia. Hneď na jeho začiatku stojí Al-Khazneh (pokladnica) vytesaná Nabatejcami. Je to najznámejšia stavba v Petre, určite ju poznáte z mnohých filmov. Ďalšiu pozoruhodnú stavbu, amfiteáter, vytesali do pieskovca zase Rimania. Po výstupe na jednu z hôr obklopujúcich údolie sa nám pri pokuse o prvú jordánsku kešku podarilo spraviť jedno celkom bolestivé DNF. Ale výhľad na údolie stál za to.
Križiacky hrad Karak
Na tretí deň sme sa vydali do mesta Karak. V tomto jordánskom meste stojí hrad postavený v časoch križiackych výprav. V hrade sme našli našu prvú jordánsku kešku „Karak castle“ (GC3V819). Ako sme sa neskôr doma dozvedeli, rok pred našou návštevou na hrade militanti zastrelili trinásť ľudí.
Najnižšie položená keška na svete
Z hradu Karak sme putovali autom smerom k Mŕtvemu moru, najnižšie položenému a najslanšiemu jazeru na svete. Mali sme v pláne nájsť najnižšie položenú kešku na svete (GC1HPB5). Takto označených kešiek je pri Mŕtvom mori niekoľko, napríklad (GC1EHNZ) položená v nadmorskej výške -111 metrov bola aj v oficiálnom blogu uvedená ako najnižšia. Tá, ktorú sme našli my, bola založená len o tri mesiace neskôr a podľa autora je v nadmorskej výške -419 metrov. Všetky tieto kešky však prekonáva zatiaľ nenájdená keška na dne Atlantického oceánu (GCG822) v hĺbke 2300 metrov pod hladinou mora. Je však prístupná len ponorkou, takže prístup k nej je trochu problematický.
Soľné pichliače
Súradnice kešky nás priviedli k parkovisku pri zráze k Mŕtvemu moru, podľa hintu mala byť niekde pod kameňom. No celý zráz bol pokrytý kameňmi a na množstve z nich boli stuhnuté soľné pichliače. Vyzerali veľmi ostro, ale boli krehké, pri dotyku sa lámali. Pri tejto keške sme sa vzdať naozaj nechceli, a tak sme ju hľadali vyše hodinu a pol. Našťastie sa nám to nakoniec podarilo.
Ammán, hlavné mesto Jordánska
Na našej ceste sme plánovali vypustiť tri travelbugy. Prvý mal štartovať z jordánskeho dvojmiliónového hlavného mesta Ammán. Ako to v arabských mestách už býva, premávka bola veľmi hustá a chaotická. Zvládnuť prechod cez takéto mesto za tmy a dažďa bez nehody bolo veľmi náročné. Pre travelbug sme mali vyhliadnutú kešku (GC5213H) na hotelovej recepcii. Aby sme sa ku krabičke dostali, museli sme osloviť recepčného.
Národný park Wadi Rum
Štvrtý a posledný deň v Jordánsku sme mali v pláne ešte jednu zastávku, Wadi Rum. Je to púštny národný park charakteristický svojím červeným pieskom a horami. Bolo tu natáčaných niekoľko filmov odohrávajúcich sa na Marse, vrátane pomerne nedávneho titulu Marťan.
Džípom do púšte
Po príchode do národného parku sme pochopili, že naším autom sa ďalej nedostaneme a na cestu pešo to tiež nevyzeralo. Zjednali sme si s jedným vodičom džípu okružnú cestu po púšti so zaujímavými miestami a k tomu návštevu červenej duny.
Kaňon Khazali
Jordánsky sprievodca nás na džípe priviezol ku kaňonu Khazali. Je to úzky, spočiatku nevinne vyzerajúci kaňon, do ktorého sa dá bez problémov vstúpiť. Po pár metroch sme sa ale dostali k veľkým mlákam vody a ďalej bolo potrebné liezť. Nachádza sa tu T5 keška „Jebel Khazali“ (GC73W6Y), ktorá bola v čase našej návštevy publikovaná už 10 mesiacov a stále nemala prvého nálezcu. Boli sme od nej vzdušnou čiarou len 500 metrov. Vyžadovala však lezeckú výbavu a niekoľko hodín lezenia a brodenia sa cez mláky, a to nebolo v našich možnostiach.
Keška za 10 eur
Po krátkej prehliadke kaňonu a prestávke na čaj s miestnymi beduínmi sme vyrazili smerom k druhej a poslednej naplánovanej zastávke, k červenej dune. Keď vodič zastavil, podľa GPS sme zistili, že sme od kešky „Red Dune“ (GC2N9G2) vzdialení ešte 2,3 kilometra. Vodič nechápal, akú červenú dunu hľadáme, pretože púšť je plná červených dún. V rýchlosti sme mu vysvetlili, čo je geocaching, a že hľadáme jednu konkrétnu Červenú dunu, kde je ukrytá keška. Vodič pochopil, ale namietal, že tá Červená duna nebola v dohodnutej cene. Museli sme mu doplatiť ďalších 10 eur. Táto Červená duna bola výrazne vyššia a výhľad z nej bol impozantný.
Izrael
Po nájdení kešky naša cesta pokračovala do Aqaby, kde sme vrátili požičané auto a prešli cez hranice späť do izraelského Eilatu. Tam sme prenocovali a ráno si prenajali ďalšie auto s izraelskou poznávacou značkou. Potom sme vyrazili na sever, do Jeruzalema.
Soľné pláže Mŕtveho mora
Po ceste sme sa zastavili pri jednom z rezortov s plážami (GC5A27W), kde sme zažili, aké je vznášať sa v Mŕtvom mori. Pláž síce vyzerala ako piesočná, ale v skutočnosti bola z vykryštalizovanej soli. Keďže vo vode z Mŕtveho mora je asi 10-krát viac soli ako v bežnej morskej vode, stačí si ľahnúť a voda vás bude sama nadnášať. Ak z vody vyjdete, na koži ucítite výrazné množstvo soli, ktorá na vás zostala.
Jeruzalem
Starý Jeruzalem je rozdelený na štyri štvrte: kresťanskú, moslimskú, židovskú a arménsku. Pre všetky tri náboženstvá je to posvätné mesto. Izrael aj Palestína považujú Jeruzalem za svoje hlavné mesto, no niektoré krajiny (aj Slovensko) považujú za hlavné mesto Tel Aviv.
Damašská brána a Múr nárekov
Do jeruzalemského starého mesta sme sa dostali cez jednu z ôsmich brán, Damašskú bránu. Vstúpili sme do rušnej uličky v moslimskej štvrti lemovanej obchodíkmi a bazármi. Túto cestu vedúcu k židovskej štvrti strážili skupinky ozbrojených vojakov. Na konci moslimskej štvrte sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu do židovskej štvrte k Múru nárekov (GC4PFK7). Tento múr je najposvätnejším miestom Židov a tak sa ich tu mnoho intenzívne modlí. Svoje prosby vkladajú napísané na papierikoch do štrbín v múre.
Betlehem, mesto za múrom
Betlehem sa nachádza len niekoľko kilometrov od centra Jeruzalema, leží však už na palestínskom území. Každý vstupujúci človek je prísne kontrolovaný. Židovských obyvateľov do vnútra bežne nepúšťajú a Palestínčanov bez povolenia zase nepúšťajú von. Od Izraelského územia je oddelený asi osem metrov vysokou betónovou stenou s ostnatým drôtom a strážnymi vežami. Palestínčania na protest posprejovali vnútornú stenu múru, podobne ako bol pomaľovaný Berlínsky múr.
Taxikár
Mali sme požičané auto s izraelskou ŠPZ, a také na palestínske územie vstúpiť nesmie. Preto sme ho museli zaparkovať pred vstupom do Betlehemu. Dojednali sme si cestu taxíkom do Betlehemu a Hebronu. Taxikár bol zhovorčivý moslim žijúci v Jeruzaleme, rozprával nám o ťažkom živote s dvomi ženami a dvanástimi deťmi. Žijú v dvoch domácnostiach, jedna v Jeruzaleme, druhá v Betleheme, a on ich musí financovať a zásobovať potravinami.
Chrám Narodenia Pána
Chrám Narodenia Pána v Betleheme je najdlhšie neprestajne fungujúcim kostolom na svete. Je postavený nad miestom narodenia Ježiša Krista. Zaujímavosťou je vchod do chrámu, nazývaný aj Brána pokory, ktorý je vysoký asi len 1,5 metra. Každý dospelý vstupujúci sa musí zohnúť , aby sa dostal dnu. Údajne tak bol postavený preto, aby mali prípadní útočníci ťažší vstup do chrámu. Vďaka nášmu taxikárovi sme sa aj cez veľký nával turistov prednostne dostali na miesto narodenia Ježiša.
Hebron
Mesto Hebron je vzdialené od Betlehemu asi 30 kilometrov, leží tiež na palestínskom území. Zaparkovali sme neďaleko centra a pešo sme prešli cez úzky, 100-metrov dlhý koridor. Na začiatku a konci boli turnikety obsadené izraelskými vojakmi ukrytými za nepriestrelným sklom.
Mauzóleum patriarchov
Z koridoru sme vyšli na námestie pri Mauzóleu patriarchov. Pod ním je jaskyňa patriarchov, kde sú pochovaní najvýznamnejší židovskí patriarchovia Starého zákona: Adam a Eva, Abrahám a Sára, Izák a Rebeka, Jákob a Lea. Na mieste nás prekvapilo množstvo ozbrojených vojakov, policajtov, a aj niekoľko civilistov, ktorí mali so sebou na rodinnej prechádzke automatické zbrane. Toto posvätné miesto je dôležité rovnako pre Židov ako aj pre Moslimov.
Späť do Jeruzalema
Z Hebronu sme sa vrátili do Jeruzalema. Prešli sme cez Via Dolorosa a cez úzke uličky slúžiace ako trh až k Bazilike Svätého hrobu. Chrám stojí na hore Golgota, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus a kde je aj jeho hrob. Potom sme chceli nájsť travelbug hotel „Austriansin Jerusalem“ (GC4P619). Plánovali sme doň vložiť druhý travelbug venovaný Jeruzalemu. Finál kešky sa nachádza v budove bývalého rakúskeho hospicu, ktorý dnes slúži ako hotel. Toto miesto bolo ako tichá oáza po príchode z rušnej ulice.
Tel Aviv-Jafo
Tretí travelbug sme vypustili v meste Tel Aviv-Jafo (GC4PYTG), ktoré niektoré krajiny vrátane Slovenska uznávajú ako hlavné mesto Izraela. Sú to vlastne dve mestá, Tel Aviv a Jafo, dnes už prepojené. Mesto je moderné, s mnohými mrakodrapmi a dlhými piesčitými plážami.
Jericho, najstaršie mesto na svete
Večer pred odletom sme išli navštíviť posledné mesto našej dovolenky, Jericho. Toto mesto sa nachádza na palestínskom území a jednou z hlavných turistických zaujímavostí je biblická Hora pokušenia. Na jej vrchol vedie kabínová lanovka. Jericho je považované za najstaršie kontinuálne osídlené miesto na svete. Bolo osídlené už 9000 rokov pred n. l.
Výšľap na Horu pokušenia
Do Jericha sme prišli až za tmy a lanovka na Horu pokušenia už nepremávala. To nás ale neodradilo od vyšliapania ku keške „Temptation“ (GC52REC) kúsok pod vrcholom. Po pár minútach šliapania v tme sme sa ku keške dostali a úspešne ju ako našu prvú v Palestíne zalogovali.
Letíme domov
Po návšteve Jericha sme sa autom presunuli späť do Eilatu. Cesta sa nám však značne predĺžila kvôli zosuvom pôdy, obvyklým v tomto ročnom období. Napriek značnej zachádzke sme lietadlo nakoniec stihli a plní zážitkov z krajiny, ľudí, histórie a kešiek sme sa vrátili domov.
Autori textu a fotografií: GeoV_SVK
Titulná fotografia: Národný park Wadi Rum
Editori: schevka, geoPetros
