Kešerská etiketa obsahuje základné pravidlá geocachingu. Sú to pravidlá, ktoré sa vyvíjali postupne, tak ako sa vyvíjala hra samotná. Aby sa s kešerskou etiketou zoznámili aj nováčikovia, spísali sme všetky (písané aj nepísané) pravidlá sem, na jedno miesto. Okrem toho, ani služobne starším nezaškodí prečítať si ich, opakovanie je predsa matka múdrosti.
etiketa -y -kiet ž. súhrn pravidiel spoloč. správania a zvykov správať sa podľa etikety
Jasné, všetci tie pravidlá dobre poznáme. Ale správame sa podľa nich? Nie, nemusíte si (zase) prečítať článok o základoch kešerskej etikety. Ale brblať na nových kešerov budete, však? A pritom sa im (takmer) nikto neunúva vysvetliť, že aj geocaching má svoje pravidlá. Nainštalujú si apku a ani nezistia, že existuje celosvetová stránka Geocaching.com. Až keď niečo vyvedú, obvykle z neznalosti, zosypete sa na nich ako sršne. Tak prečo im nedať šancu?
Načo je nám nejaká etiketa?
Načo, načo, to sú otázky. Predsa na to, aby nám kešky v zdraví prežili nájazdy kešerov a boli poriadne schované. Etiketa nás učí, že je dôležité, aby ich neobjavili nezainteresované oči muklov, ale aj to, aby sa pri ich hľadaní nikto nezranil. Napokon, každý z nás radšej nájde pekne vypracovanú krabičku na malebnom mieste ako klasickú OOR-ku niekde pod panelákom. Skúsenosti sú pri zakladaní naozaj to najpodstatnejšie, ale niekedy je lepšie (a šikovnejšie) poučiť sa od skúsenejších, než si nabiť nos na vlastných chybách.
Hlavne nenápadne
Owner (geocacher-zakladateľ) ukrýva novú kešku tak, aby nebola viditeľná pre muklov, teda nekešerov, a používa typ maskovania vhodný pre dané miesto. Ostatní kešeri sa pri hľadaní snažia byť nenápadní. Vybratie a vrátenie kešky späť na miesto uloženia musí prebehnúť tak, aby úkryt nebol prezradený. Toto je prvé a hlavné pravidlo kešerskej etikety. Ak sa pri keške pohybujú mukli a nemôžete ju odloviť bez toho, aby vás videli, vzdajte to a príďte inokedy. Možno tým keške zachránite život, lebo ak si ju všimne niekto, kto o geocachingu nemá ani páru, stáva sa, že ju vyhodí alebo zničí. Pre skupinové hľadanie a nájazdy popri megaeventoch to platí dvojnásobne!
Presne na to isté miesto
Na to, aby sa kešeri mohli hrať na hľadanie pokladov, musia nejaké poklady existovať. To dá rozum. Kešky schovávajú tí istí kešeri, ktorí krabičky (založené inými autormi) aj hľadajú. Dobrým pravidlom je predtým, než sa rozhodnete založiť vlastnú kešku, najprv niekoľko desiatok krabičiek nájsť, aby ste vedeli, ako na to. Ak ste objavili kešku, či už cielene alebo náhodou, po zápise do logbooku ju musíte vrátiť presne na to isté miesto odkiaľ ste ju vzali a zamaskovať ju tak, ako pôvodne bola. Po vás totiž príde ešte veľa ďalších kešerov a tiež budú krabičku na daných súradniciach hľadať. Neprekladajte ju inam, ani keby sa vám zdalo, že ste našli omnoho lepší úkryt. Etiketa a jej druhé pravidlo nám vravia, že sa to jednoducho nesmie. Keška by už nebola umiestnená na zverejnených súradniciach.
V utajení je sila
Zásada „neprezrádzať“ neplatí len v teréne. Ak by sme ju všetci dodržiavali, určite by sa nestávalo, že sa mysterka po prvom vylúštení stane tradičkou. Dnes je to síce celkom bežné, ale predstavte si, ako by ste sa cítili, keby ste boli na ownerovom mieste. Toľko námahy dal do vymýšľania šifry a nejaký dobrák potom rozdáva súradnice akoby sa nechumelilo. Keby sme chceli byť spravodliví, tak logovať mysterku by mal len ten, kto ju skutočne aj vylúštil. Vravíte, že na lúštenie nemáte bunky? No a? Tak zbierajte tradičky a multiny! Ako hovoria klasici: „Nemusíte mať predsa každú kešku.“
Nechajte objavovať aj ostatných
Súradnice a úkryt kešky nemáte prezradiť ani bratovi. Ak vás niekto poprosí o pomoc, dajte mu hint, nakopnite ho správnym smerom, ale viac neprezrádzajte. Ak mu dáte rovno finálky, zapíše do skvelej mysterky svoje „TFTC“ rovnako ako na obyčajnej PET-ke zavesenej v tuji za kostolom. Vďaka vám si nič z toho, čo mu autor pripravil, nevychutná a bude to pre neho len ďalší nezaujímavý bodík. A keď kdesi v odľahlom lese objavíte dokonalé prevedenie, zabudnite na to, že vložíte do logu alebo pridáte na Facebook fotky alebo dokonca video! Kvôli tomu, že sa potrebujete pochváliť, pripravíte o radosť z prekvapenia desiatky ľudí. Ani owner z toho zvyčajne nie je práve nadšený.
Bezpečnosť
Pri keškovaní používajte rozum a dodržiavajte základné zásady bezpečnosti. Vhodne sa oblečte. Obuv je výnimočne dôležitá, môže vám doslova zachrániť život. Ak idete na kešky sami, oznámte rodine alebo kamarátom, kam máte namierené a kedy sa plánujete vrátiť. Na miesta, kde je predpoklad, že si môžete ublížiť, zoberte parťáka. Pri vyšších terénoch nepreceňujte svoje sily. Nelezte tam, ak nemáte istotu, že zvládnete aj spiatočnú cestu. Ak idete na dlhšiu túru alebo je terén neprehľadný, uložte si do GPS východiskový bod alebo parkovisko. Rešpektujte značky a obmedzenia, nepreliezajte ploty a nevstupujte na cudzie pozemky. Síce vám nehrozí zastrelenie ako v Amerike, ale môžete dostať mastnú pokutu.
Ohľaduplnosť
Kešeri sú ochrancovia prírody. Keď idú do lesa či k vode, vždy si odnesú všetko, čo si so sebou priniesli. A niekedy aj viac. Nie je ničím výnimočným, že sa z výletu vracajú s igelitkou odpadu nazbieraného po ceste. Rovnako by sa mali správať všetci ľudia, ale pre nás, kešerov, je to vizitka, naše dobré meno. S tým súvisí aj všeobecná ohľaduplnosť. Dodržiavame zákony a miestne predpisy. Ak je keška ukrytá v strome za záhonom kvetín, kvetom sa vyhneme. Ak treba liezť na strom, robíme to tak, aby sme ho poškodili čo najmenej. Ak pri hľadaní kešky objavíme vtáčie hniezdo, nedotýkame sa ho. Pri pátraní po keške nič netrháme, nelámeme, nepoškodzujeme. Držíme sa zásady „Leave no trace“, to znamená, že po sebe nezanechávame žiadne stopy. Navštívené miesto má po našom odchode vyzerať presne rovnako ako pred naším príchodom.
Úcta ku keške
Každý, kto založí kešku, do nej investuje svoj čas, prácu a často aj finančné prostriedky. Preto by ste sa mali ku každej krabičke správať ako k svojej vlastnej. Nezáleží na tom, aký máte na kešku názor. Vďaka ownerovi máte čo hľadať, tak si to vážte. Pokiaľ je s krabičkou alebo jej obsahom niečo v neporiadku, pri logovaní použite tlačidlo „Report a problem“ a upozornite na to majiteľa kešky. Neprezrádzajte súradnice, umiestnenie ani vzhľad kešky v logoch ani inde. Ak chcete vložiť fotky, foťte okolité zaujímavosti alebo prírodu, nie kešku samotnú.
Oprava kešky
Správny kešer so sebou neustále nosí ruksak. Okrem pomôcok na odlov, náhradných bateriek a lana v ňom má aj balíček prvej pomoci. Ak nájde poškodenú kešku, poskytne jej účinnú pomoc. Je bežné, že skúsený kešer vkladá do cudzích kešiek chýbajúce ceruzky, vymieňa mokré alebo vypísané logbooky a, pokiaľ má so sebou aj lepidlo, zlepí praskliny či rozpadnuté steny. Dobre vie, že sa mu to vráti na jeho vlastných keškách. Neskôr, keď z tepla domova loguje, nezabudne ownera na vykonané opravy upozorniť. Etiketa geocachingu zahŕňa aj fakt, že všetci kešeri sú kamaráti a pomáhajú si navzájom.
Podmienka uznania nálezu
Zapíšte sa do logbooku – zošitka umiestneného v keške. Podľa pravidiel je to jediná podmienka pre to, aby bol váš nález platný. Aj keď sa to v posledných rokoch rešpektuje a HQ to dokonca odporúča, ani fotolog nespĺňa túto základnú požiadavku. Za starých čias platilo, že ak sa do kešky nevieš zapísať, je to DNF; akoby si ju ani nenašiel.
Logovanie na mieste
V začiatkoch geocachingu, keď boli keše vzácne ako soľ a za každou sme putovali aj niekoľko stoviek kilometrov, bolo milým zvykom si po náleze ku keške sadnúť. Kešeri nebežali hneď na ďalšiu, ani sa to nedalo, lebo ešte ani len pojem „najbližšia keška“ neexistoval. Pokojne venovali aj pol hodiny prehliadke inventára kešky, čítali si logy predchádzajúcich nálezcov a zapisovali do logbookov vlastné dlhé texty. Trochu pri tom mysleli aj na tých, čo si budú logy čítať po nich, ale predovšetkým zapisovali svoje pocity a radosť z hry. Tomu sa nejaké (povedzme si to na rovinu) trápne TFTC nemôže nikdy vyrovnať. Svojou pohodlnosťou a uponáhľanosťou sami sebe kazíme pôžitok z hry. Každou skratkou v logbooku ochudobňujeme práve to, čo máme radi – geocaching. Čo vám bráni napísať aspoň jedinú holú vetu? Etiketa nás učí, že aj keď to nie je pravidlo, je to milá povinnosť.
Pero
Správny kešer má so sebou vždy – ale naozaj VŽDY – niečo na písanie. Pokiaľ máte vo vrecku pero, nič vám nebráni napísať do zošita v keške viac ako TFTC. Samozrejme, veľkosť logu sa rovná veľkosti logbooku. Zápis trávou na celej zadnej strane pásika v nanokeške môže privodiť jej ownerovi infarkt. Aj v inventári kešky by sa malo nachádzať nejaké písadlo, ale občas sa nezmestí a niekedy dostane nohy. Kešer má byť ako pionier, vždy pripravený! 🙂
Výmena predmetov
Vymieňať nemusíte, ale etiketa nás učí, že pokiaľ si niečo z kešky vezmete, musíte za to niečo iné do nej aj vložiť, aby napokon nezostala prázdna. Výmeny prebiehajú v zmysle „fair trade“, to znamená, že je potrebné vložiť toľko vecí, koľko ste si vybrali, s rovnakou alebo väčšou hodnotou ako majú vybraté. Do kešky nevkladajte zakázané predmety, potraviny, rastliny a veci bez hodnoty. Cukríky, použité lístky a nábojnice patria do koša, nie do kešky. Ak je krabka prázdna a vy so sebou nosíte kopec malých predmetov na výmenu, pokojne ich vložte aj viac, určite potešíte ďalších nálezcov.
Putovné predmety
Medzi špeciálne veci na výmenu patria geocoiny, travelbugy a traveltagy. Ak ste sa s putovnými predmetmi (trackables) ešte nestretli a neviete, čo to je, nahliadnite do článku v našom Lexikóne alebo si pozrite krátke video.
Trekovacie predmety spoznáte ľahko, nachádza sa na nich označenie zložené z písmen a číslic. Travelbugy patria konkrétnemu človeku a ich cieľom je cestovať po svete a plniť zadané úlohy. Preto si ich nemôžete nechať, aj keď sa vám páčia. Jedinečné rodné číslo chrobáka nám umožňuje sledovať jeho putovanie v logoch a na mape. Ak ste travela z kešky vybrali, pomôžte mu na jeho ceste tým, že ho čo najskôr vložíte do ďalšej kešky. Etiketa vraví, že za takýto predmet nie je potrebné do krabičky vkladať niečo iné, ale ak niečo vložíte, nič nepokazíte. Ak sa vám podarí na vybratý predmet zabudnúť a objavíte ho až po čase, napíšte jeho majiteľovi, garantujem vám, že to ocení.
Wooden Geocoins
Celkom špeciálnym výmenným artiklom sú xWG (Wooden Geocoins). Malé x pred skratkou je zástupným znakom pre označenie štátu, z ktorého koliesko pochádza. Preto má Česko, rodná zem týchto drevených mincí, označenie CWG, Slovensko SWG, Rakúsko AWG, Poľsko PWG, a tak podobne. xWG si dávajú vyrábať kešeri na mieru, buď sú to ich osobné predmety na výmenu alebo ich zvyknú rozdávať kešerom pri príležitosti konania niektorého kešerského eventu. Výnimočne môžete nájsť tematické kolieska aj v niektorých keškách. Pri výmene drievok platí zásada, že za každé vybraté koliesko by ste mali vložiť iné xWG. V posledných rokoch sa tieto drevené kúsky umenia stali predmetom vášnivého zbierania, ale ich pôvodným účelom bolo vkladanie do kešiek.
Logovanie na webe
Nájdenie (ale aj nenájdenie) každej kešky zalogujte na stránke Geocaching.com. Na to, aby ste mohli log zapísať, potrebujete pripojenie na internet a prístup do svojho konta. Ak neviete, ako na to, tu je návod, ako zalogovať. Na stránke Geocaching.com vyhľadajte listing kešky a zapíšte svoje Found It či prípadné DNF. Pri logovaní myslite na to, že každý zápis rovno putuje mailom majiteľovi kešky. Vyhnite sa skratkám, obyčajné TFTC alebo nebodaj bodka ešte nikdy nikoho nepotešili. Slušnosť je vo všeobecnosti základným pravidlom, neprináša ho len kešerská etiketa. Owneri ocenia každý log, v ktorom aspoň jednou vetou popíšete svoj zážitok z hľadania.
DNF (nenašiel som)
Logovanie nenájdených kešiek nie je hanba, práve naopak, je to nanajvýš žiaduce. Upozorníte tým ownera aj ostatných hľadačov, že s keškou nemusí byť všetko v poriadku. Dlhoročný slovenský kešer a reviewer Rikitan s hrdosťou oslávil svoju prvú tisícku DNF tým, že si dal vyrobiť krásnu sériu troch tematických SWG.
Komunikácia
Všetci kešeri si tykajú. Nezáleží na pohlaví, veku ani vzdelaní, venujeme sa rovnakej záľube a sme si rovní. Ak ste starší a zatyká vám nejaké ucho, nejde o neúctu, ale o pravidlo. Platí to všeobecne, vo virtuálnom svete na nete aj v skutočnom živote, pri náhodných stretnutiach aj na eventoch.
Autor textu a fotografií: schevka
Editor: geoPetros
Čo myslíte, nie je tých pravidiel čoraz viac? A nie je to trochu na škodu? Alebo sú etiketa, pevná ruka a zákony potrebné aj pri hre? Ak sa vám zdá, že tu ešte niečo chýba, vyjadrite sa. Sme zvedaví na váš názor!