V decembri 2017 som zakúpil letenky na Cyprus a nakoniec som sa rozhodol ísť na dovolenku len s manželkou. Bez detí, bez kamarátov, len my dvaja. Postupne som získaval informácie, bookol som nám ubytko a neskôr auto. Vybral som si auto s automatickou prevodovkou. Jazdí sa tam vľavo a hádzať rýchlosti ľavou a ešte aj byť stále v strehu som si netrúfal, a aj Pedro mi to poradil. Aj tak sa mi tri mesiace snívalo, ako to (ne)zvládnem a mal som z toho celkom bobky. PQ som robil podľa počtu favoritných bodov. Podmienkou bol aspoň jeden FB a tak sa celý Cyprus zmestil do 1000 kešiek.
Učím sa gréčtinu
Ako je mojím zvykom, po kúpe leteniek som sa začal učiť gréčtinu. Cieľom bolo, aby som vedel aspoň prečítať abecedu, ale za tie tri mesiace som prešiel celý program Duolinga až do 15. z 25 levelov. Robil som to však veľmi pasívne, takže o nejakej komunikácii sa nedá hovoriť a okrem hlasu z Duolinga som nič iné po grécky nepočul. To, že som si mal radšej oprášiť ruštinu, som vtedy ešte netušil.
Cyprus a Veľkonočné sviatky
Hlavný cieľ bol jasný. Čakal nás Olympus, najvyšší vrch ďalšej krajiny EÚ. Rozhodli sme poctiť svojou návštevou Cyprus a zotrvať tam celý týždeň. Dúfali sme, že sa už bude dať kúpať. Chceli sme si pozrieť aj miestne pamiatky a pozoruhodnosti. To, že sme trafili akurát naše Veľkonočné sviatky, mi došlo až po zakúpení leteniek. Potom som horúčkovito zisťoval, či ich tam slávia tiež a či budú mať otvorené obchody. Cyperčania sú ortodoxní gréckokatolíci, takže otvorené bolo, ale aj veľkonočné vajcia v Lidli mali.
Musím byť v strehu
Dva týždne pred dňom D absolvujeme drive-in trip s Ha-lienkovcami po najvyšších kopcoch Beneluxu a výlet na Cyprus sa rýchlo blíži. Mám už naštudované aj radenie automatiky na objednanom Nissane Micra, no nervozita stúpa. Snažím sa pred manželkou nič nedať najavo. Veta, ktorú mi o šoférovaní vľavo povedal jms282, sa ukáže byť kľúčovou: „Musíš byť furt v strehu, žiadny autopilot!“
Najlacnejšia požičovňa
Keďže som držgroš, tak až na mieste prídem na to, že som si nevšimol, že požičovňa áut s najlacnejšou ponukou nie je na letisku. Má nás očakávať jej zástupca. Moja nervozitka rastie, lebo ako vrátiť auto, keď budeme odchádzať o šiestej ráno a musíme byť na letisku ešte skôr? Ale zase som ticho, nechávam si obavy pre seba a zostávame teda pri spoločnosti KEM s ich úžasnou ponukou 60 eur za celých sedem dní.
Moje nervy, jazdí sa tu naľavo!
Po hladkom pristaní máme pol hoďku do 13:30, do termínu, na ktorý som si objednal požičanie auta. Nevšimnem si, že Cyprus má o hodinu viac ako my, takže zástupcu vyčakávame márne. Nakoniec to už nevydržím a zatelefonujem tam. „Za desať minút pre Vás prídeme,“ a aj tak bolo. Nasadáme do dodávky, šoféruje ju asi štyridsaťročná žena. Po celý čas sa snaží odbrzdiť zaseknutú ručnú brzdu a nejde jej to, len je to čím ďalej, tým viac cítiť. No mňa to netrápi, pretože po celý čas len zdesene hľadím na to, po ktorej strane ideme…
Tak toto chce poistku
Zostresovaný som už natoľko, že sa len tak, akože ma to len zaujíma, pýtam, koľko by stálo full poistenie. V skutočnosti som už dávno pevne rozhodnutý, že ho zoberiem za každú cenu. Nakoniec stojí dvojnásobok požičovného, 120 eur. Dostanem kľúče a krátku inštruktáž, ako sa radí v Mazde Demio. Má o jednu pomalšiu rýchlosť menej ako Nissan. Pani, čo mi auto predvádza, hovorí, že ešte nevidela nikoho, kto by L-ko aj používal, že všetci dajú D(rive) a idú. (Tak, milá moja, aby ste vedeli, ja som ho dole kopcom namiesto brzdy naozaj používal.)
Nejako sa neviem zmestiť do cesty
Tak sme teda dali D a vyrazili, pred nami 30 kilákov na ubytko, to by mohlo na prvý deň stačiť. Zapínam tetušku Google, chytá sa a ideme. Od požičovne vedie prvá odbočka doprava, musím prejsť do opačnej strany. Sme tam, ale čo je to za zvuky? Akoby z auta odpadávalo blato alebo odstreľovali kamienky z kolies. Po pol kilometri ma manželka upozorní, že jazdím za krajnicou :-D. Hm, toto jms282 nespomínal.
Ubytko je vybavené
Prichádza prvý navádzač na diaľnicu a ja sa trochu upokojím. Akurát stále lížem krajnicu, ale už len lížem, už nie som za ňou. Na diaľnici oproti nič nejde, tak sa konečne prestávam triasť. Z diaľnice vedie k objednanému apartmánu ešte ďalších päť kilometrov úzkych cestičiek, našťastie má celý Cyprus cez obed siestu. Parkujeme pred apartmánmi, vybavujeme ubytko. Treba platiť v hotovosti, o poslednú nás obrali už v požičovni, takže musíme zájsť k bankomatu. Vydýchnem si, je len päťdesiat metrov od recepcie.
Konečne ideme do vody
Manželka počúva, ako jej ujo z recepcie (zdá sa mi to, alebo má naozaj tupé?) vysvetľuje, že evidentne nie som zvyknutý chodiť vľavo, lebo parkujem na čiare ako debil. No a čo, hlavne, že som tam. Chytro do obchodu, niečo uvariť, zjesť, a ide sa do vody. V obchodíku nechávame prvých 50 eur a v taškách nemáme dokopy nič, všetko je dvakrát drahšie ako v našej Jednote. Ale sme na dovolenke, tak nech to para tlačí.
Namiesto studenej sprchy more
Je jasno a jasno zostane až do konca pobytu, ale to ešte nevieme, že poobede pofukuje. Dnes idem do vody iba ja. Paráda, je osviežujúca, ale zďaleka nie studená. Odhadujem, že má naozaj tých 19° C, ako písali na www.seatemperature.org. Tak sa teda namiesto ranného sprchovania studenou vodou chodím ráno pri východe slnka kúpať rovno do mora. Voda v apartmáne aj tak tečie hrozne pomaly, asi sa tu šetrí vodou zo zásobníkov, ktoré sú tu nad každou budovou. Na druhý deň sa už osmelí aj manželka a zostane jej to až do konca pobytu.
Cieľ máme, vyrážame
Nakúpené máme, ujo nás uistil, že otvorené je furt a že sviatky naozaj majú až o týždeň, ale aj vtedy majú otvorené. Sulík by bol spoko, ale teplé rožky by aj tak nemal, len chlieb pita. Ráno, hneď po raňajkách, vyrážame smerom na Olympus. Ideme po úzkych cestičkách s miliónom odbočení, našťastie ráno asi Cyperčania spia dlhšie ako my. Občas síce pri odbočovaní prejdem do protismeru, ale nemá to komu vadiť, premávka je riedka. Manželka ma bedlivo sleduje a vždy ma načas upozorní, že som tam, kde netreba :-D.
Chcem odbočiť, nevidíš?
Cyprus disponuje tromi typmi ŠPZ, bielymi, žltými a červenými. Skúste hádať, akú farbu majú na značkách autá z požičovne? Chvalabohu, vďaka tomu domáci hneď vedia, že sa treba mať pred dementom s červenou značkou na pozore. Nikdy nevieš, čo vyvedie. Ale aj tak nezabudnú zatrúbiť, keď sa pri odbočovaní vpravo zaradím ku krajnici vľavo, hoci mám vyhodenú smerovku. Teda ak nechtiac namiesto toho nespustím stierače, ktoré majú páčku vľavo od volantu. Domáci vyhadzujú smerovku len zriedka, asi vedia, že keď má niekto pustené stierače pri jasnej oblohe, tak asi chce odbočiť :-D.
Sú na nás dobre pripravení
V dedinách sú všade spomaľovače na 50-ku a občas pred prechodmi aj vyvýšené na 30-ku, takže viac-menej pohoda. Kruháče zvládam bez chyby, väčšinou sú pred nimi pruhy rozdelené obrubníkmi (hlavne v turistických centrách). Ani pri veľkej snahe nemôžem spraviť takú fatálnosť, že by som tam vbehol sprava…
Olympus Cyprus (1953 m.n.m.)
Ešte sme tu len druhý deň, takže sa stále strhávam, keď ide niečo oproti. Ak je to nákladiak, radšej znovu lížem krajnicu. Od mora stúpame až na Troodoské „námestie“ vo výške cca 1700 metrov. Nachádzame parking, zapínam GPS a ide sa. Nevieme nájsť chodník ani žiadne značenie, tak ideme striedavo asfaltkou a chodníčkami bez značky. Ostatní parkujú vyššie, až pri začiatku Artemis trailu, alebo sa vyvezú až po plot základne. Tak sa naozaj volá celý chodník, nielen miestny 16-keškový trail.
Cyprus a prvé kešky
Naša prvá keška (GC425WJ) má rovnaký názov ako pohorie, v ktorom sa nachádzame. Ďalšia je pri miestnom ski klube. V Troodos Mountains sa (asi týždeň v roku) dá naozaj aj lyžovať, bedlivo som tri mesiace sledoval, či sneh zmizne, kým prídeme. Zmizol týždeň pred našim príchodom. Porastom borovíc čiernych (Pinus nigra subspecius pallasiana) sa postupne dostávame do pásma stromovitých borievok smradľavých (Juniperus foetida). Sme pár krokov od vrcholu, no nedostaneme sa naň, lebo je tam vojenská základňa s radarom. Hurá, nachádzam kešku „Mount Olympus“ (GC2KR64) do puzzle EU Summits! Potom ešte aj mysterku (GC2RHEY) do geotrophies Snowball na druhej strane vojenskej základne. Je vymaľované, môžeme ísť domov :-D.
Artemis trail a botanická záhrada
Z vrcholu sa preštrikujeme lesnými chodníčkami na trail Artemis pomedzi stovky nábojníc z brokových nábojov. Nájdeme pár (5) kešiek, za zmienku stojí číslo 1 (GC287D8), dávam jej FB. Celkovo je to nenáročný trail, asi by stálo za to, prejsť ho celý a vidieť aj severné svahy „hory“. Ale nechávame to tak a ideme ešte na earthku (GC36JMY) venovanú horninám Cypru. Na kratučkom náučnom chodníčku je aj botanická záhrada, ale ešte skoro nič nekvitne ani nerastie, tak vidíme len pár tabuliek s obrázkami.
Obed po slovensky
Po obede v reštike ideme na pláž, ale najprv zájdeme do Lidlu pri Limassole. Konečne nakupujeme ako doma. Sladučké červené jahody, Commandariu (must try), miestne likérové vínko z prisušeného hrozna s chuťou sušených sliviek, aspoň tak sme ho vyhodnotili my. Plus nejaké mleté mäsko a tak, ovocie, zeleninka, syr, slaninka… Sme Slovač, tak prečo dávať 15-20 eur za obed v reštike, keď tu aj tak polievku nepoznajú a my sme polievkoví? Navyše cez obed treba byť preč zo slnka, lebo UV, tak si radšej ideme na ďalší deň niečo uvariť.
Tu sa zrodila Afrodita
Oslavujeme a zisťujeme, čo ďalšie nám Cyprus ponúka. Zajtra si dáme krátky výlet na miesto, kde sa vraj zrodila z morskej peny Afrodita. Ráno sme na mieste medzi prvými a riešime miestu earthku. Pri najvzdialenejšej skale sa manželka vyberá ešte ďalej a neverím vlastným očiam, zhadzuje zo seba veci a ide na Evu do mora (had never seen before). Tak si chvíľu užívame, a keď sa začnú pri Afroditinej skale ukazovať autobusové zájazdy, končíme. Pri skale sa ešte raz namočíme, ale už v plavkách, lebo však tam bola Afrodita, a tak. Celkovo tu nachádzame štyri kešky vrátane earthky (GC67FZP) a jednej mysterky na vyhliadke. Miesto je to na kúpanie parádne, tak tam ešte raz počas pobytu cestou z Paphosu zavítame.
Kamenné kaleráby
Ďalší deň vyrážame na cestu dlhú 150 kilometrov, smer Ayia Napa a juhovýchodný cíp ostrova Cyprus menom Cape Greco. Väčšinou ideme po diaľnici, tak som viac-menej pokojný. Občas sa dokonca odvážim predbehnúť aj nákladiak. Keby niekomu pri Larnake zrovna v rýchlejšom pravom pruhu nevypadli na cestu kamenné kaleráby, tak sa nič „zaujímavé“ počas cesty nestane. Snažím sa im vyhnúť, ale doľava sa nedá, lebo práve predbieham, a tak na jeden z nich nabehnem.
Z cesty nás to, našťastie, nevyhodí, takže pokračujeme. Aj tak neviem, kde by som zastal. Cítim v riadení miernu zmenu, ale žena vraví, že je to ako predtým, tak sa na škody pozrieme až po 50 kilákoch, v cieli cesty. Ohnutý „ráfik“, puklica drží len vďaka SK-páske, ktorá je tam pre tieto prípady, ale zdá sa, že koleso nesfukuje.
Cape Greco
A tak absolvujeme most lásky (GC57ED3) a celkom dlho sa túlame po Cape Greco (GC58BCE). Nazad ideme až po fastfoode v miestnom kiosku a ľadovej káve v druhom. Ešte natankovať a sme „doma“. Kukám na koleso, je mäkké, ako sme na ňom vôbec došli, bez toho, že by som to cítil? Fúha, kde to má rezervu? Kde to má kľúče a zdvihák? Mením koleso za dočasnú pneumatiku, ktorá vyzerá ako z hračkárskeho autíčka. Rozhodujeme sa, že zajtra nikam nepôjdeme a budeme to riešiť až na ďalší deň. Aj tak bol pôvodne taký plán, lebo manželka sa nerada dlho vozí v aute.
Viking Harold
Absolvujeme miestne plážičky a kešulky, z ktorých príjemne prekvapí mysterka „Harold the Viking“ (GC2HQ5M). Pokúsili sme sa ju nájsť BF spôsobom už prvý deň, lebo sa nejako nedostala do PQ a tým ani do GPS, ani som si vtedy nevzal so sebou telefón. Vedie k nej naozaj pekný trek po okrajoch útesu, cestou rozkvitnutá flóra vrátane orchideí, a má premakaný finál.
Koniec dobrý, všetko dobré
Ráno volám do požičovne, ako riešiť galibu, a nakoniec si vypočujem to, čo som chcel: „Príďte hneď sem.“ Za hodinku odchádzame s novou Mazdičkou, čistejšou, menej otlčenou, smerom na Paphos, ďalej sa nám už nechce. Tu okrem kešiek pri archeologických vykopávkach (GC2HQ6H) a earthky venovanej ochrane proti morskej erózii (GC6D3GG) ochutnávame aj tzv. „meze“, teda viac jedál (up to 20) vo verzii mix morské plody a mäso. Dáme na radu čašníka a objednáme si len jednu porciu, a aj tú s jediným gréckym šalátikom ledva-ledva zjeme. Odchádzame plní, ale ľahší o 40 euro. Kúpeme sa až pri Afrodite, ale je „prime time“, takže tentokrát v plavkách.
Neďaleké vykopávky
Posledný deň ráno si vygúglim, že neďaleko, smerom na Limassol, sú ďalšie vykopávky. Vstupné 4,50 na osobu je v pohode, navyše stoja za to. Keška v areáli nie je, jednu (GC4F1FJ) nájdeme až cestou na pláž. Práve tam tetuška Google začne hlásiť nejaké nezmysly, pretože sme neďaleko britskej vojenskej základne na ich autonómnom území. Pláž je super, plná kamienkov – okruhliačikov, v mori piesok a voda je plytká a teplučká, hádam aj cez 20° C.
Na ktorú stranu?
Cestou nazad ešte dáme pár kešiek, čo patria k tejto archeologickej lokalite. Napríklad štadión Kourion, kde sa konali bežecké a iné závody už niekedy kúsok pred alebo po narodení Krista (GC50D2R). Po obvyklej obednej prestávke ešte raz nasadáme do auta a ideme na pláž asi päť kilákov na východ od nás. Nachádzame niekoľko kešuliek a cestou nazad aj tankujeme, aby sme ráno mohli odovzdať avetko s full nádržou. Na šoférovanie vľavo som si už celkom zvykol, ani chyby už takmer nerobím. Iba keď idem poľnou cestou širokou len na jedno auto, tak trochu, ale naozaj len trochu zaváham, na ktorú stranu sa vyhnúť protiidúcemu autu. Našťastie má bielu značku, takže jemu je to jasné :-D.
Cash? Nemám!
Ráno skoro vstávame, už o desať minút pred štvrtou sme pred požičovňou. David s čiernou pleťou a tričkom Jamajka prichádza presne o štvrtej. Dovtedy sa po požičovni pohybuje len ženská osádka. Hotovosť, ktorú nám mal vrátiť cash, samozrejme nemá, šéfke sa dovolať nevie, so záznamníkom sa nerozpráva… Ale ďalšia kolegyňa mu cez telefón vysvetlí, ako má poslať cez kartu peniaze na náš účet. Dúfame, že snáď do troch dní naozaj prídu na náš účet a nie na nejakú cyperskú schránku.
Chceme odletieť, ale nedarí sa
David nás odvezie na letisko spoločne s párom hovoriacim po nemecky. Asi Rakúšania, lebo idú na to isté lietadlo ako my, do Bratislavy. O 6:30 sa po prvýkrát dostávame na dráhu, ale radosť je predčasná, čosi sa deje. Technický problém, volajú inžiniera, a ten to za tri hoďky, kedy sme už mali byť doma a sedieť v Dargove, opraví. Pokus o odlet číslo dva už vychádza, opúšťame Cyprus a za ďalšie tri hoďky pristávame na bratislavskom tankodrome.
Dovetok k využitiu mojej gréčtiny
Pár krát som sa pozdravil, pár krát som dostal odpoveď na poďakovanie, a to je asi tak všetko. V obchodoch bolo často napísané, že sa tam dohovoríte po rusky. Všetci vedia po anglicky, okrem gréckych sú všade aj anglické a na obchodoch a reštikách aj ruské nápisy. Kam ten svet speje? Z turistov bolo najviac Nemcov, nasledovali Rusi a potom Angličania.
Zistil som, že cyperskí Rusi sa chystajú vstúpiť do budúcich volieb v roku 2021 s vlastnou stranou, vraj nie proruskou. Na Cypre ich žije 30-tisíc, takže načo sa učiť po grécky? Navyše miestni rozprávajú cyperskou gréčtinou, tak som toho veľa nepochytil, aj ak sa mi niekde zdalo, že by mohli hovoriť po grécky. Ale jazyk je to zaujímavý, a keď viete viac jazykov, tak sa bavíte už aj tým, aké slová odkiaľ ktorý národ prevzal a naopak. Takže αντίο (dovidenia) na ďalšom kopčeku.
Autor textu a fotografií: Rizmani
Titulná fotografia: Ayia Napa, Most lásky
Editor: schevka, geoPetros
Bavia vás Ivorove príbehy?
Bavia vás Ivorove príbehy vtipne odrážajúce každodennú realitu cestovania? V našej rubrike Do terénu si môžete prečítať aj ďalšie jeho články. V aktuálnych článkoch zase nájdete iné témy a iné príbehy, možno aj tie o vás a od vás.
