Geocaching sprevádza veľké množstvo rôznych štatistík. Kešeri si z nich pre seba a svojich parťákov tvoria program a ciele na najbližšie mesiace či dokonca roky. Samostatnou kapitolou je zbieranie dielikov do GeoPuzzle, ktoré nájdete na stránke Geotrophy.net pod záložkou „Seznam GeoPuzzles”. V našom časopise sme ich už viackrát spomínali, patria k nim napríklad Slovenské hrady, Drevené kostolíky Slovenska, Slovenské jaskyne aj, samozrejme, Slovenské kopčeky.
Slovenské kopčeky
Princíp GeoPuzzles spočíva v tom, že si v zozname zaškrtávate políčka nájdených kešiek a tým si postupne skladačku vyfarbujete. Na stránke Geotrophy.net si tak zaznamenávate počet kešiek nájdených v rámci jednotlivých puzzle a svoj postup môžete sledovať v zozname najúspešnejších hľadačov. Puzzle si môžete zobraziť vo svojom profile na stránke Geocaching.com. Ja osobne mám rád turistiku, preto môj záujem hneď od začiatku vzbudili skladačky s názvami Slovenské kopčeky a Tatry.
Začiatky bývajú ťažké
Geocachingu som sa začal venovať aktívne v lete 2012. Už počas môjho prvého roku som si najviac obľúbil pocit, ktorý prichádza, keď vyleziem na kopec, najlepšie niekde v Tatrách a nájdem tam kešku. Rozhodol som sa, že nasledujúce leto nájdem na Gerlachu najvyššie položenú kešku Slovenska. Môj plán padol ako domček z karát hneď na začiatku roku vo februári, keď som si vlastnou chybou pri lyžovaní zranil koleno tak, že vyžadovalo operáciu.
Prvá skúška
Celé leto som sa miesto obľúbenej turistiky venoval plávaniu a na konci septembra som sa po operácii začal učiť znovu chodiť. Bolo mi jasné, že ak chcem ísť budúci rok na Gerlach, budem musieť zabrať. Počas tohto obdobia som si uvedomil veľa vecí. Rozhodol som sa, že turistiku si dovolím najskôr tri mesiace po operácii, samozrejme, pri všetkej opatrnosti. Tesne pred Vianocami som absolvoval prvú krátku vychádzku na Hostinec pri Kremnici, medzi kešermi známy aj vďaka eventom „S tebou ma baví svet.“ Bol som spokojný, koleno ma nezradilo ani v šmykľavom teréne na snehu.
Autori textu: StevenY & *natalka
Autori fotografií: *natalka, Rikitan, StevenY
Celý článok si môžete prečítať v čísle 5/2017.
My, kešeri, sme cestovatelia, svetobežníci a dobrodruhovia. Ale aj medzi nami platí staré známe a nadovšetko pravdivé porekadlo „Všade dobre, doma najlepšie.“ Len sme si ho trochu poopravili: „Všade je pekne, no doma je najkrajšie.“ Najkrajšie kešky na najkrajších a často nepoznaných miestach Slovenska nájdete v rubrike O Slovenských krajoch.